BRATISLAVA. V nej by okrem štátu boli združené aj spoločnosti podnikajúce na ropnom trhu.
Podľa Ministerstva hospodárstva SR (MH) vznik "odvetvovo-verejnej" agentúry je najlepším spôsobom, ako finančne odbremeniť štát od povinnosti tvoriť a udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných produktov.
Agentúra by mala byť vlastníkom zásob ropy, ktoré bude nakupovať na komerčný úver, profesionálne sa o ne bude starať a bude mať svoje orgány. V nich okrem ropných spoločností budú prítomní aj zástupcovia štátu.
“Štát by mal v agentúre zásadné rozhodujúce vetovacie, schvaľovacie, či dozorovacie právomoci,“ zdôraznilo ministerstvo.
Vytvorenie takejto agentúry má podľa rezortu hospodárstva viacero výhod pre štát.
“Model "odvetvovo-verejnej" agentúry nemá nároky na verejné finančné zdroje a v prípade transformácie z čisto štátneho modelu sa štátu uvoľní súčasná "umŕtvená" likvidita v ropných zásobách, čo v prípade Slovenska by to bolo zhruba 450 mil. eur,“ uviedlo ministerstvo jednu z výhod. Medzi ďalšie výhody spomínaného modelu zaradil rezort hospodárstva jeho transparentnosť.
“Model nedeformuje trh, zachováva istotu pre krajinu, keďže vykazované núdzové zásoby sú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie,“ dodalo ministerstvo.
Vytvorenie agentúry by mali podľa rezortu hospodárstva privítať aj ropné spoločnosti podnikajúce na Slovensku.
“Je spravodlivý aj pre ropné spoločnosti. Všetky firmy, ktoré sú zákonom určené a ktoré uvoľňujú ropné produkty do daňového voľného obehu, by boli riadnymi členmi agentúry s hlasovacím právami na valnom zhromaždení a prostredníctvom riadiacich a dozorovacích orgánov by sa zúčastňovali aj jej praktickej, ekonomicky najefektívnejšej prevádzky,“ konštatovalo ministerstvo.
Jedna z najväčších rafinérsko-petrochemických firiem, spoločnosť Slovnaft, považuje vytvorenie "odvetvovo-verejnej" agentúry za rozumné.
“Považujeme to za rozumné riešenie aktuálnej situácie ale i budúcich záväzkov Slovenska vo vzťahu k EÚ a Medzinárodnej energetickej agentúry v oblasti vytvorenia efektívneho, akcieschopného a stabilného modelu krízových ropných zásob. Môžeme to konštatovať aj na základe skúseností z našich aktivít v zahraničí, kde v tomto smere najmä Nemecko sa stalo lídrom už od konca 70. rokov. Postupne tento efektívny spôsob riadenia núdzových zásob prebrali aj ďalšie krajiny v EÚ,“ reagoval pre agentúru SITA hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
V súčasnosti na Slovensku spravuje núdzové zásoby ropy a ropných produktov Správa štátnych hmotných rezerv SR. Za celú prevádzku a financovanie systému je tak v súčasnosti finančne aj organizačne zodpovedný len štát.
Slovensko aktuálne udržiava núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na úrovni 93 dní priemernej dennej spotreby za minulý rok, pričom denná spotreba predstavovala približne 6 300 ton.
“Na základe smernice, ktorá upravuje metodiku výpočtu úrovne núdzových zásob podľa priemerných čistých denných dovozov, nedosahujú súčasné zásoby požadovaných 90 dní. Je preto potrebné doplniť núdzové zásoby tak, aby koncom tohto roka boli v súlade s európskou smernicou,“ uzavrel rezort hospodárstva.
