BRATISLAVA. Ak by župy chceli splatiť dlh, ktorý mali ku koncu minulého roka, každý občan Slovenska by musel zaplatiť 78 eur.
Dlh vyšších územných celkov totiž dosiahol 428 miliónov eur, čo je o vyše dvadsať miliónov eur viac ako rok predtým.
Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracoval inštitút INEKO.
Dôvod rastu dlhu vidí inštitút nielen v hospodárení samotných žúp, ale aj v poklese príjmov. Tie mali spôsobiť zadlžovanie zhruba spolovice, tvrdia analytici.
Niekde až 90 eur na osobu Najviac zadlžené boli košická a trnavská župa. Ich dlh sa priblížil k 60 percentám bežných príjmov predchádzajúceho roka.
„Znamená to, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery,“ tvrdí INEKO. Považuje to za varovný signál, že budú musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie.
INEKO pripomína, že od roku 2015 budú župy po prekročení limitu platiť aj pokutu vo výške päť percent z dlhu presahujúceho povolenú 60-percentnú hranicu.
„Vo všetkých prípadoch ide o dlhy, ktoré vznikli na základe úverových zmlúv,“ hovorí Ľubica Pélyová z kancelárie predsedu Trnavského samosprávneho kraja.
Úvery si župa podľa nej vzala na financovanie rekonštrukcií a modernizáciu ciest, škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení a na financovanie projektov Európskej únie. Čerpala ich v rokoch 2010 až 2012. Pélyová tvrdí, že Trnavský samosprávny kraj dlhy spláca podľa dohodnutých splátkových kalendárov.
Ministerstvo financií na otázku, ako chce riešiť zadlžovanie žúp, keď sa už v dvoch prípadoch blíži k 60 percentám príjmov predchádzajúceho roka, do uzávierky novín neodpovedalo.
Dlhy župy splácajú Najmenej zadlženou župou je nitrianska. Na jedného jej obyvateľa dosiahol dlh 57 eur. V najviac zadlžených VÚC je to vyše 90 eur na obyvateľa.
„Žilinský kraj spláca dlhy podľa splátkového kalendára, je nastavený tak, aby rovnomerne zaťažoval rozpočet,“ hovorí hovorca VÚC Peter Kubica. Vlani bola zadlženosť tohto kraja vyše 38 percent.
„Naším cieľom nie je čo najrýchlejšie zdroje vrátiť, ale podľa harmonogramu ich splácať tak, aby sme si plnili všetky záväzky,“ pripája sa Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského kraja.
Táto župa neplánuje špeciálne kroky, ktorými by znižovala dlh. Spláca úver od Európskej investičnej banky z roku 2006 a úverové zdroje na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenska a Európskej únie.
„Hospodárenie sa zlepšuje, aj keď veľmi pomaly,“ hodnotí banskobystrická župa. Patrí pritom medzi najviac zadlžené – jej dlh bol vlani vyše 48 percent.
Pravidelne spláca dlh aj bratislavská župa. Plánuje ho znižovať v strednodobom výhľade, mal by začať klesať od roku 2014, tvrdí kraj.
