BRATISLAVA. Privítali by povinné členstvá či väčšiu participáciu na veciach týkajúcich sa výkonu ich povolania.
Podľa viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondreja Sukeľa by malo mať každé zdravotnícke povolanie definovanú vlastnú stavovskú legislatívu, tak ako to bolo pred rokom 2004.
Pripomína, že súčasný zákon, ktorý vytvára právny rámec komôr, nerešpektuje odlišnosti jednotlivých povolaní a nedáva de facto komorám žiadne kompetencie, iba povinnosti.
"Pokiaľ má byť samospráva samosprávou, je nevyhnutné aby nebola iba pasívnym vykonávateľom štátom “nadiktovaných úloh“, ale aktívnym subjektom, ktorý aj v konsenze so štátom bude definovať odbornú, profesionálnu i etickú tvár toho ktorého zdravotníckeho odboru,“ povedal Sukeľ.
Komory by tak podľa neho mali definovať kvalifikačné podmienky výkonu povolania, určovať okruhy tém a rozsah sústavného vzdelávania, vypracovať etický kódex a vymáhať jeho dodržiavanie, určovať vnútornú štruktúru svojich orgánov a ich kompetencie, tvoriť záväzné stavovské predpisy či vymáhať ich dodržiavanie.
To všetko bez vonkajších zásahov.
Sukeľ prízvukuje, že základnou podmienkou pre výkon kvalitnej samosprávy je účasť všetkých príslušníkov daného povolania na tejto samospráve, a to formou povinného členstva.
Tak, aby komora mala rovnaké kompetencie voči všetkým osobám vykonávajúcim konkrétne povolanie. Povinné členstvo majú napríklad advokáti, notári, exekútori, veterinári či architekti.
"Vývoj v európskych krajinách dokázal, že stavovská samospráva je efektívnym a pre štát mimoriadne výhodným a lacnejším spôsobom výkonu dohľadu nad povolaniami,“ povedal Sukeľ.
Zmeny legislatívy v roku 2004 zúžili právomoci komôr len na členov. Hoci registrácia jednotlivých zdravotníckych povolaní v komorách je povinná, členstvo už nie.
Podľa Ivany Kvetkovej zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) sa strata disciplinárnych právomocí voči nečlenom negatívne prejavila napríklad pri prešetrovaní sťažností.
"Komora nie je ochotná konať a postihovať registrované sestry v prípade porušenia etických princípov pri výkone povolania. Spojenie členstva v komore so zápisom do registra je logickým riešením na ochranu verejnosti,“ povedala Kvetková.
Za potrebné preto považujú otvoriť diskusiu ministerstva zdravotníctva s predstaviteľmi komôr, či sú za prijatie spoločného zákona, alebo samostatných zákonov, ktoré upravujú podmienky výkonu jednotlivých zdravotníckych povolaní a ich reguláciu.
Zohľadniť by sa podľa nich mali aj požiadavky komôr pri prijímaní právnych noriem, ktoré zdravotníci uvádzajú do praxe.
Za zmeny v oblasti kompetencií komôr je aj Slovenská lekárska komora (SLK). "V zásade by sme sa mali koncentrovať na posilnenie kompetencií vo sfére posudzovania medicínskych postupov v záujme ochrany pacienta, vrátane možnosti udeľovania sankcií za ich nedodržanie,“ povedal viceprezident SLK Mikuláš Buzgó.
Ministerstvo zdravotníctva je otvorené diskutovať o právomociach komôr. Rezort sa téme venoval na spoločnom stretnutí so SLK. Ako uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková, aktuálne čakajú na návrhy v danej oblasti.
"V súčasnosti je však ešte predbežné akékoľvek zmeny konkretizovať,“ skonštatovala Čižmáriková.
Podľa Buzgóa má komora už pripravené základné východiská k legislatívnym zmenám, ktoré plánuje predstaviť ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej, ako aj poslancom NR SR.
V zdravotníctve pôsobí dohromady päť komôr, okrem SLeK, SKSaPA a SLK ešte aj Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov a Slovenská komora zubných lekárov.
