Zákon o sociálnom poistení budú zrejme meniť ešte skôr, než začne platiť.
BRATISLAVA. Zákon o sociálnom poistení, ktorý zavedie pre ľudí zamestnaných na dohodu povinnosť platiť sociálne odvody, má niekoľko trhlín. Hoci jeho cieľom bolo získať peniaze pre rozpočet, štát môže nakoniec prerobiť.
Zákon umožní dohodárom čerpať nemocenskú dávku v prípade choroby. Túto novinku však upravuje spôsobom, ktorý sa dá ľahko zneužiť.
Ak by človek zamestnaný na dohodu ochorel skôr, než odpracuje 90 dní, sociálna poisťovňa by mu platila nemocenské dávky zo sumy, ktorá je vyššia, než bývajú zárobky dohodárov.
Dohodár by tak za mesiac mohol od štátu získať okolo 210 eur, a to aj v prípade, že jeho odmena bola len 80 eur, či ešte menej.
Podľa exministra práce Jozefa Mihála (SaS) je chyba dôsledkom skráteného legislatívneho konania. „Sociálna poisťovňa na to ešte poriadne doplatí.“
Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian po upozornení SME uznal chybu. „Ak je pravda, čo hovoríte, tak to opravíme ešte do konca roka.“
Môžu mať slušnú péenku aj materskú
Aj keď si to poslanci možno neuvedomili, povinnými odvodmi z dohôd pomôžu získať materskú a nemocenské, a nie malé, aj tým, ktorí by naň predtým nemali nárok.
Odvody z práce na dohodu, ktoré sa začnú platiť od januára, síce ukroja z čistého príjmu, no v konečnom dôsledku môžu vďaka nim viacerí získať od štátu viac, ako doň investujú.
Napríklad odvody na starobné poistenie môžu priniesť vyšší dôchodok. To je však pozitívum vnímané v dlhodobom horizonte. V krátkodobom ho môžu priniesť odvody na nemocenské poistenie.
Čo všetko nájdete v článku?
Ako sa zmenia odvody od januára? Dva príklady v infografike >>> Zneužitie systéme kontroluje Sociálna poisťovňa >>> Niektoré odvody závisia od dohody zamestnanca a zamestnávateľa >>> Dohodárom sa zlepší ochrana >>>
Môžu získať nárok na materské
V súčasnosti majú nárok na materské v prípade straty práce a následnej nezamestnanosti iba ženy, ktoré otehotneli ešte počas výkonu zamestnania.
O dohodách
Čo ostane po starom
Na dohodu o pracovnej činnosti možno pracovať najviac desať hodín týždenne u jedného zamestnávateľa.Na dohodu o vykonaní práce môžete odpracovať maximálne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa.Na dohodu o brigádnickej práci študenta môžete odpracovať maximálne dvadsať hodín za týždeň u jedného zamestnávateľa.
Platí pre všetky dohody
Počet dohôd pre jedného človeka nie je limitovaný. To znamená, že jeden človek môže robiť u viacerých zamestnávateľov. Odrobené časy sa u rôznych zamestnávateľov nesčítavajú.
Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.
Treba si správne zvoliť druh dohody. Napríklad na dlhodobé upratovanie spoločných priestorov bytového domu je vhodná dohoda o pracovnej činnosti, nie o vykonaní práce, ako sa zvyčajne uzatvára. Zle zvolená dohoda nemusí spĺňať základné náležitosti, a preto môže byť neplatná.
Čo sa zmení od januára
Odvody nebude platiť študent do 18 rokov pri zárobku do 66 eur alebo ak bude mať stredoškolák či vysokoškolák príjem z dôvodu praktického vyučovania v období odbornej praxe.
Invalidný dôchodca aj napriek plateniu invalidného poistenia nemá nárok na prepočítanie invalidného dôchodku po ukončení práce na dohodu.
Starobný dôchodca bude môcť po skončení práce na dohodu požiadať o prehodnotenie dôchodku.
Predčasní dôchodcovia nebudú môcť pracovať na dohodu. Ak sa do marca 2013 nevzdajú dohody, prídu o predčasný dôchodok.
Vláda chce novelou zákona o službách zamestnanosti nezamestnaným zabrániť pracovať na dohodu. Dnes môžu pracovať na dohodu, ak ich príjem nepresiahne 143,40 eura.
Na ne sa totiž vzťahuje osemmesačná ochranná lehota. Ak však otehotnejú až po strate zamestnania a nenájdu si žiadnu inú prácu, nárok na materskú im nevznikne, lebo nestihnú ochrannú lehotu.
Od januára žena, ktorá otehotnela až po prepustení, si bude vedieť oveľa ľahšie pomôcť. Ako?
Jana pracuje od roku 2010 do konca roka 2012 ako manažérka s platom 1500 eur brutto. Zamestnávateľ však skrachuje a Jana bude od januára 2013 nezamestnaná.
Vo februári otehotnie a prácu na klasickú zmluvu sa jej už do pôrodu nepodarí nájsť. Už nie je v ochrannej lehote, takže nemá nárok na materskú.
Jana si však nájde prácu predavačky na dohodu o pracovnej činnosti s platom 100 eur za mesiac. Na materskú nastúpi 88 dní po začatí práce na dohodu, a teda aj po začatí nového nemocenského poistenia.
Vďaka tejto dohode nielen bude mať nárok na materskú, keďže splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Navyše bude mať nárok na najvyššiu materskú viac ako 750 eur. Tá sa jej totiž bude vypočítavať zo mzdy u predchádzajúceho zamestnávateľa, keď platila odvody z maximálneho vymeriavacieho základu.
Podľa zákona o sociálnom poistení sa totiž pláca u nového zamestnávateľa berie do úvahy až v prípade odpracovaných aspoň 90 dní.
„Zarobiť“ preto môže Jana aj v opačnom garde. Teda, ak by predtým mala nízko platenú prácu.
Ak by totiž Jana pracovala u predchádzajúceho zamestnávateľa za minimálnu mzdu a počas tehotenstva by si našla prácu na dohodu za 1300 eur, môže mať najvyššiu materskú vyše 750 eur.
V takomto prípade by však musela na dohodu pracovať 90 a viac dní. Materská by sa jej potom vypočítavala z príjmu z dohody a nie z predchádzajúceho príjmu.
Takto sa síce dá získať materská aj prácou na zmluvu. Nájsť si pred pôrodom robotu na dohodu je ale oveľa ľahšie.
Pri chorobe neostanú bez peňazí
Dohodári budú mať od januára nárok na nemocenské dávky. Od štátu môžu dokonca v niektorých prípadoch dostať viac, ako do Sociálnej poisťovne prispejú.
Ján sa v januári 2013 zamestnal na dohodu o vykonaní práce na jeden rok so mzdou 80 eur na mesiac.
Na druhý deň po začatí práce lekár Jánovi vypísal dlhodobú práceneschopnosť. Ján bol pred začatím práce na dohodu dlhodobo nezamestnaný. Z toho dôvodu neplatil odvody na nemocenské poistenie, takže mu Sociálna poisťovňa nevie určiť vymeriavací základ na výplatu nemocenskej dávky.
Sociálna poisťovňa mu preto vypočíta výšku nemocenskej dávky ako 55 percent z pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ten bude v roku 2013 vyše 13 eur.
Ján preto dostane od štátu nemocenskú dávku za mesiac viac ako 200 eur. Aj keď jeho odmena z dohody je mesačne nižšia ako stoeurová.
Ak by jeho práceneschopnosť trvala celý rok, od Sociálnej poisťovne by zinkasoval pri ani nie eurovom odvode viac ako 2500 eur.
Ak by Ján nastúpil na PN až 90 dní a neskôr po začatí práce na dohodu, výšku nemocenského by mu Sociálna poisťovňa vypočítala ako 55 percet z dohodnutej mzdy. Z 80 eur by to bolo 44 eur za mesiac.
Sociálna poisťovňa aj dohodárom bude vyplácať nemocenskú od 11. dňa. Prvých 10 dní vypláca zamestnávateľ náhradu mzdy. Tá sa podľa ministerstva práce v každom prípade vypočíta z dohodnutej odmeny. Zamestnávateľ by mu tak za 10 dní pri mzde 80 eur vyplatil náhradu 12 eur.
Na čo bude nárok?
Kliknite - obrázok zväčšíte
Pátrajú po účelových péenkách
Sociálna poisťovňa kontroluje, či poistenci nezneužívajú systém
Účelové uzatváranie dohôd na získanie nemocenských dávok môže vyjsť špekulantov draho.
Sociálna poisťovňa v spolupráci s Národným inšpektorátom práce prešetruje podozrivé zmluvy (od januára aj dohody) a péenky.
„V prípade zistenia, že pracovný pomer, a tým aj nemocenské poistenie zamestnanca, bol založený s cieľom čerpania nemocenských dávok, podávame trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní,“ upozorňuje hovorkyňa poisťovne Jana Ďuriačová.
Sociálna poisťovňa v rámci toho kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom aj dodržiavanie liečebného režimu.
V prvom polroku tohto roka zo 432 515 preverených dočasných pracovných neschopností zastavili 52 794 PN. Vlani za celý rok zastavili 54 842 péeniek. Viac porušovateľov zákona Sociálna poisťovňa objavila v tomto roku z dôvodu, že „tento rok sme si v Sociálnej poisťovni interne nazvali Rokom dávky a v rámci neho sme zintenzívnili aj vlastnú kontrolnú činnosť,“ vysvetlila Ďuriačová.
Pre zneužívanie nemocenských dávok sa menil v roku 2011 aj zákon. Napríklad sa skrátila ochranná lehota zo 42 na sedem dní. U zamestnanca sa zaviedla čakacia lehota 90 dní. To znamená, že ak nemocenské trvá kratšie, rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok.
Katarína Ragáčová
Čo je pravidelné?
Niektoré odvody budú na vôli zamestnancov a zamestnávateľov.
Platiť odvody na nemocenské poistenie a na poistenie v nezamestnanosti bude od januára iba ten dohodár, ktorý má príjem z pravidelnej činnosti.
Poslanci však neuzákonili žiadnu presnú definíciu pravidelnej činnosti.
Z vyjadrení ministerstva práce vyplýva, že bude na rozhodnutí zamestnávateľa, či so zamestnancom uzatvára dohodu s pravidelnou, alebo nepravidelnou činnosťou: „Nie je rozhodujúce, na aký dlhý čas bude uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti, ale či bude mať zamestnanec právo na pravidelný mesačný príjem,“ vysvetľuje Michal Jurči z tlačového odboru ministerstva.
Stále však nie je jasné, či o pravidelný príjem ide, už keď ho dostane dva mesiace za sebou, tri mesiace alebo aspoň pol roka.
Katarína Ragáčová
Dostanú vyššiu ochranu
Po zmene Zákonníka práce budú mať dohodári nárok na minimálnu mzdu.
Dohodári by od januára mali mať viaceré výhody, ktoré zamestnancom dáva Zákonník práce.
Vylobovali si to vo vláde odborári. Zmeny ešte musí odobriť parlament.
Dohodári by tak mali mať nárok na odpočinok po práci, minimálnu hodinovú mzdu, v súčasnosti 1,88 eura, či príplatky za prácu v noci a vo sviatky.
Dohodári ani po zmene nebudú mať nárok na gastrolístky a dovolenku.
Na dohodárov sa nebudú vzťahovať povinnosti zamestnancov, ako sú práca nadčas či pracovná pohotovosť.
Katarína Ragáčová
