Výrobky s označením bio sú drahšie, ale viac vitamínov a živín obsahovať nemusia. Biovýrobky sú chutnejšie ako bežné produkty, no lepšie zdravie nezaručia, tvrdia vedci zo Stanfordu.
BRATISLAVA. Neexistuje dôkaz, že by boli organické potraviny pre zdravie dospelého človeka prospešnejšie ako obyčajné potraviny.
Tvrdia to vedci zo Stanfordskej univerzity, ktorí preskúmali 237 analýz o zložení biopotravín a sedemnásť štúdií o ich vplyve na organizmus od roku 1966. Výsledky zverejnili v odbornom magazíne Annals of Internal Medicine.
Je v nich viac fosforu
Zo štúdie vyplýva, že sa pesticídy našli aj v ekologicky pestovaných plodinách, no v menšom množstve.
Štúdia vedcov
Biopotraviny
Štúdiu vedcov americkej Stanfordskej univerzity zverejnil odborný magazín Annals of Internal Medicine. Bola sumárom 237 analýz zloženia biopotravín a 17 testovaní ich vplyvu na zdravie človeka. Výsledky štúdie ukázali, že sa biopotraviny od bežných potravín v zložení veľmi nelíšili, rozdiel bol len v chuti.
Biopotraviny sú chutnejšie, ale obsahujú takmer identické množstvo vitamínov, tukov a proteínov ako bežné potraviny.
Biopotraviny majú vyšší obsah fosforu, ale jeho nedostatkom trpia ľudia len výnimočne.
Fosfor je druhý najrozšírenejší minerál v tele a spolu s vápnikom zodpovedá za pevnosť zubov a kostí.
Jediný výrazný rozdiel bol dokázaný pri biomlieku. Obsahovalo vyšší objem omega-3-mastných kyselín, ktoré sú dôležité pre zdravý vývoj mozgu a srdca detí.
„Ľudia sa domnievajú, že biopotraviny sú vždy zdravšie a majú viac živín. Bola som prekvapená, keď sme vniesli do ich tvrdenia viac svetla,“ citoval britský denník Daily Telegraph vedkyňu Crystal Smithovú-Spanglerovú.
Záujem je slabší
Biopotraviny využívajú výrobcovia ako marketingový trik, tvrdí analytik obchodu Ľubomír Drahovský. „Lákajú ľudí, ktorí nedôverujú kvalite bežných potravín,“ vraví.
U nás oslovujú najmä stredne a viac zarábajúcich ľudí, ktorí nehľadia primárne na cenu, ale na kvalitu a zdravie.
Záujem našich spotrebiteľov o bioprodukty je podľa Drahovského o polovicu nižší ako v Rakúsku a Nemecku.
„Nie je to len v horšej ekonomickej situácii, vysokej nezamestnanosti, ale aj v propagácii biopotravín, ktorá sa na Západe začala skôr,“ dodal.
Pestovanie bioplodín a výroba biopotravín sú náročné a odráža sa to na ich cene. Kým pri mliečnych výrobkoch je rozdiel v cene medzi biovýrobkami a bežnými produktmi od 15 do 20 percent, pri špecifickom sortimente ako keksy či semiačka je až štvrtinový.
Preferovanie biopotravín je vec filozofie spotrebiteľa, tvrdí Jarmila Halgašová z Potravinárskej komory Slovenska.
„V organických potravinách sa nepoužívajú umelé hnojivá a chráni sa životné prostredie. Časť ľudí sa tiež chce uistiť, že nejedia geneticky modifikované potraviny,“ tvrdí.
Biopotraviny všetci jesť nemôžeme. Nemáme na ne dosť pôdy, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Lacnejšie ako lieky
„Nejde len o to, čo človek konzumuje, ale o celkový zdravý štýl života,“ vraví Vladimíra Debnárová z firmy Ekotrend Myjava.
„Pestujeme špaldovú pšenicu, spracúvame ju na múku, krupicu, cestoviny, tyčinky aj nápoj,“ hovorí. Jablká zo sadu zase sušia a spracúvajú na šťavu. Firma tiež pestuje liečivé bylinky, z ktorých sa vyrábajú čaje.
„Ľudia, ktorí sa stravujú nezdravo, spravidla míňajú viac na lieky,“ hovorí. Pestrá strava s obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, strukovín a biopotravín môže podľa nej pôsobiť preventívne.
Bez certifikátu predáva svoje produkty Ľudmila Šišková z Bratislavy. Objednať sa od nej podľa sezóny dajú maliny, jablká či marhule. Celoročne ponúka vajíčka v biokvalite. „Sliepky sa voľne pasú, majú len pšenicu, vodu, spia na stromoch,“ hovorí. Väčšina jej zákazníkov sa k nej pravidelne vracia.
Cenu určuje podľa tej v obchodoch či na trhovisku, rozhoduje aj cena pšenice. Za desať vajíčok veľkosti L si pýta 2,50 eura. V obchode sa cena pohybuje okolo dvoch eur až do 2,60 eura.
„Ľudia sa zaujímajú o biopotraviny, no nie je to prevyšujúce percento,“ hovorí Ladislav Nyulassy z bratislavskej predajne Vega, ktorá funguje osemnásť rokov.
Zákazníci chodia cielene – „nájdu si na webe, o čo majú záujem, a potom sa prídu spýtať, či to máme,“ vysvetľuje.
V predajni možno kúpiť aj ovocie a zeleninu z domácich zdrojov. Banány a citrusy dovezú v biokvalite na objednávku.
Bio je aj v reťazcoch
„Príklon k biopotravinám na Slovensku je viditeľný, ale podstatne slabší ako v iných krajinách,“ povedala hovorkyňa Tesco Zuzana Lošáková. Reťazec ponúka bioprodukty pod značkou Tesco Organic. V júni a júli tohto roka stúpol ich predaj o pätinu, dodala.
Najpredávanejšie výrobky sú syry camembert, eidam a hovädzia roštenka.
Záujem zákazníkov o biovýrobky je podľa predsedu predstavenstva Coop Jednota Gabriela Csollára rovnaký ako vlani. „Tento segment berieme ako doplnkový pre zákazníkov,“ povedal.
V porovnaní s výrobkami každodennej spotreby sa tých bio podľa neho veľa nepredá. Biovýrobky sú totiž podľa neho drahšie ako bežné: „Pri múke je ten rozdiel 50-percentný“.
Vlastnú značku Naše bio má aj Billa. „Záujem o biopotraviny má dlhodobo rastúci trend aj napriek tomu, že sú drahšie oproti bežným potravinám,“ povedala finančná riaditeľka reťazca Jana Zemánková.
Štátna veterinárna a potravinová správa testovala od začiatku roka 48 úradných vzoriek potravín po celom Slovensku, ale nenašla ani v jednej vzorke známky pesticídov ani iných zakázaných látok.
Chutia lepšie
Výrobky v biokvalite neobsahujú žiadnu chémiu a dlhšie vydržia.
BRATISLAVA. Kvalita bio je vyššie hodnotená, lebo je bližšia k prírode, tvrdí Juliana Schlosserová z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP).
Biopotraviny neobsahujú chemické prípravky ani umelé hnojivá či konzervačné látky, majú prírodnú vôňu a chuť, dodáva.
„Biopotraviny majú inú konzistenciu, sú hutnejšie, majú lepšiu chuť, vôňu, obsahujú viac sušiny a vydržia dlhšie čerstvé,“ dopĺňa Vladimíra Debnárová zo spoločnosti Ekotrend Myjava. Drahšie sú podľa nej pre vyššie náklady vo výrobe a certifikáciu.
Každá biopotravina, ktorá sa predáva na Slovensku, musí mať certifikát, ktorý potvrdzuje ekologický pôvod a biokvalitu výrobku. Výrobca musí požiadať o registráciu ÚKSÚP. Musí si aj vybrať svoju inšpekčnú organizáciu. Tá bude dohliadať na dodržiavanie pravidiel ekologického poľnohospodárstva.
„Každého výrobcu biopotravín musia minimálne raz ročne kontrolovať,“ povedala Schlosserová. V súčasnosti je u nás podľa nej registrovaných vyše 60 výrobcov biopotravín.
Zdenka Kollárová
Autor: Zdenka Kollarová
