BRATISLAVA. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) po voľbách prizýval mimovládky k tvorbe zákonov, jeho nové pravidlá verejných obstarávaní teraz na ne narazili. Transparency International a Aliancia Fairplay našli v novele viacero dier.
Kritizujú najmä zvláštny režim pri strategických zákazkách nad desať miliónov eur. Šéf Transparency Gabriel Šípoš vyzval ministra, aby ich z novely škrtol.
Štát má pri nich oslovovať firmy priamo. Ročne môže ísť podľa Kaliňáka o tri-štyri nákupy. Nikde v Európe taký režim nemajú. „Slovensko chce byť vždy lídrom,” tvrdí minister. Takýmto režimom chce obmedziť špekulantov.
Návrhy
Štátne nákupy
projekty nad 10 miliónov eur má štát prideľovať vo zvláštnom režime;
drobné nákupy sa budú robiť cez aukčný web;
dodatky zostanú;
firmy, ktoré zlyhali, budú na webe;
pre spory vznikne radaprávnikov.
„Je zbytočné zdôrazňovať, aký priestor na korupciu sa tým vytvára,“ hovorí Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Ministerstvá podľa Šípoša ľahko vylúčia firmy, ktoré nie sú politickými kamarátmi.
„Smer chce, aby sme sa spoľahli, že sa stal zázrak a že tento inštitút nebude zneužívať.“ povedal včera poslanec KDH Radoslav Procházka v TV Markíza.
Mimovládky našli nedostatky aj v ďalších Kaliňákových návrhoch na zlepšenie štátnych nákupov. Neprimerane nízku cenu, pre ktorú by mohli firmu vylúčiť zo súťaže, chce určovať prísnejšie ako Európska komisia, upozornil Šípoš. „Mohli by sme prísť o dve percentá ponúk uchádzačov a asi o 50 miliónov eur. O to by sa zvýšili výdavky obstarávateľov.”
Kaliňák zatiaľ nevie, koľko má stáť ďalšia novinka – aukčný web. „Nemám ani len rádovú predstavu, ale milióny to nebudú.”
Smer navrhuje asi dve desiatky zmien v štátnych zákazkách, vyberáme z nich päť najzásadnejších
1. Veľké súťaže budú pre vybraných
Strategickými zákazkami majú byť nákupy nad 10 miliónov eur, ktoré majú celospoločenský význam, ich hodnota sa nedá presne určiť. Hranica desať miliónov eur sa môže podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) zvýšiť, nevylúčil 30 miliónov eur.
O strategickej zákazke má rozhodovať vláda. Tej má byť podriadená aj výberová komisia, ktorá ju bude prideľovať. Jej členmi môžu byť aj zástupcovia podnikateľov.
Strategické zákazky chce Smer rozdeliť na dva režimy. Keď objednáva štát, osloví podnikateľov, o ktorých si myslí, že by ich mohli zvládnuť. Na ich výber nebudú presné pravidlá, dodatočne sa môžu prihlásiť aj iné firmy.
Iný variant hovorí, že s ponukou osloví štát priamo podnikateľ. Úradníci potom jeho ponuku zverejnia a konkurentom nechajú priestor, aby prišli s lepšou ponukou.
V oboch prípadoch víťaza určí výberová komisia nie vždy len podľa ceny.
„Strategické zákazky veci komplikujú a zneprehľadňujú. Smer dnes od nás chce, aby sme sa spoľahli, že sa zmenil a že vláda bude s našimi peniazmi nakladať rozumne a tento inštitút nezneužije? Pre mňa je to podozrivé,” povedal včera o strategických zákazkách v relácii Na telo poslanec Radoslav Procházka (KDH).
Kaliňák kritiku odmieta s tým, že pri strategických zákazkách bude všetko verejné. „Všetko uvidíme, ale nič z toho nebudeme môcť zmeniť,” reagoval Procházka.
Výhodami strategických zákaziek majú byť podľa Smeru rýchlejšie nákupy dôležitých projektov a výber medzi podnikateľmi, pri ktorých je malá pravdepodobnosť, že nedodajú tovar či služby.
„Vyberieme cez prieskum trhu firmy, ktoré by zákazku mohli zvládnuť. No môže v sebe objaviť talent aj zahraničná firma, ktorá nie je nahlásená a prihlási sa,“ tvrdí Kaliňák.
Priamy výber cez prieskum trhu kritizujú Aliancia Fair-play aj SDKÚ. Strategická zákazka im pripomína dnešný výber cez užšiu súťaž, ktorá patrí medzi najmenej prehľadné spôsoby štátnych nákupov.
Kým však v užšej súťaži prijímajú úrady ponuky od podnikateľov, ktorí splnili kvalifikačné kritériá, pri strategických zákazkách o tom, kto bude predkladať ponuky, rozhodujú úradníci.
„Ide o zákazky nad 10 miliónov eur a asi je zbytočné zdôrazňovať, aký priestor na korupciu sa tým vytvára,“ povedal Peter Kunder z Aliancie Fairplay.
Šéf Transparency International Gabriel Šípoš odporúča, aby sa strategická zákazka úplne zrušila. „Nevidím dôvod, prečo by sme mali pre tri, štyri zákazky ročne vymýšľať osobitný režim, ktorý má veľké korupčné riziká, “ dodal. Ľahko sa bude podľa neho dať vylúčiť tých, ktorí sa nebudú páčiť alebo nie sú politickí kamaráti.
2. Nákupy pôjdu cez aukčný web
Tovary a služby asi do stotisíc eur má štát nakupovať cez elektronické trhovisko, úrady si cezeň vyberú aj dodávateľov stavebných prác asi do piatich miliónov eur. Cez web majú nakupovať aj samosprávy, ospravedlniť ich môže len chýbajúce internetové pripojenie.
Štátne nákupy
Zmena pravidiel
Smer sľúbil elektronické nákupy, pružnejšie a prehľadnejšie pravidlá už vo vládnom programe,prvý návrh novely zákona o verejnom obstarávaní mal vyše 20 strán, verzia poslaná na pripomienkovanie úradom má vyše 40 strán ,ministerstvo skrátilo lehotu na posielanie pripomienok, lebo chce, aby zmeny platili od januára 2013,Kaliňák sľúbil, že v parlamente nebude zrýchlené konanie, zákon by tak mal prejsť tromi čítaniami asi za dva mesiace,pripustil, že sa novela môže zásadne zmeniť cez pozmeňujúce návrhy,zmeny by mala odobriť aj Európska komisia.
Cez aukčný web nebudú úradníci kupovať len podľa ceny, zvážiť budú môcť aj rýchlosť dodania či cenu servisu. Poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) upozornil na možnosť účelových podmienok, ktoré budú zvýhodňovať niektorých dodávateľov.
Kaliňák pripúšťa, že jeho slová sa občas môžu naplniť. „Možno budú aj určité straty,“ povedal minister.
Argumentuje najmä tým, že na webe bude celý proces nákupu vrátane dodacích podmienok. Tvrdí, že ktokoľvek bude môcť výber dodávateľa overiť.
Keď si štát vyberie ponuku, začne plynúť lehota, počas ktorej ju môžu iné firmy prebiť. Na jej štart má konkurentov upozorniť e-mail. Zákon zatiaľ počíta s dvomi hodinami, čo je príliš krátko na reakciu konkurentov.
Šípoš hovorí, že pre krátku lehotu môže prísť štát o kvalitné ponuky. „Obstarávatelia fakt nič nepotrebujú kúpiť za jeden deň,” hovorí.
Kaliňák sľubuje, že vo finále bude lehota určite dlhšia. Sám preferuje 24 hodín na reakciu a vynechanie víkendu.
Návrh aukčného webu síce tretí sektor víta, no jeho úspech závisí od technického zvládnutia webu a férovosti podmienok, ktoré má pripraviť ministerstvo vnútra.
Na naprogramovanie, vyskúšanie a spustenie má totiž len pol roka. Kaliňák nemá predstavu, či sa za tento čas stihne web spustiť, pripúšťa aj jeho neskoršie spustenie. Obchodné podmienky aukčného webu chce taktiež pripomienkovať.
3. Dodatky ostanú na všetko nové
Kaliňák sľuboval, že zruší možnosť uzatvárať dodatky k zmluvám. Bol to bežný nástroj na zvyšovanie ceny až po súťaži.
Dodatky sa síce ani novelou nezrušia, no v niektorých prípadoch sa ich podpis skomplikuje. Ak firma príde na okolnosti, „ktoré nebolo možné rozumne predpokladať pri podpise zmluvy“, tak by o dodatku mal rozhodnúť súd.
Podľa štúdie Transparency spred troch rokov malo asi 10 percent tendrov u nás dodatky. „Som zvedavý, ako to budú súdy zvládať,” hovorí Šípoš.
Dodatky však budú stále existovať v prípadoch, keď si štát doobjedná niečo nové. Vtedy by si firma mohla zvyšovať cenu bez toho, aby jej to odobril súd. „Keď si napríklad štát objedná k diaľnici protihlukovú zábranu len preto, že miestna obec sa proti hluku vzbúrila,“ vraví Kaliňák.
Novela chce vyriešiť aj neprimerane nízke zákazky. V tendri na mýtny systém za prvej Ficovej vlády minister Ľubomír Vážny firmy vylúčil zo súťaže pre nízke ceny. Vyhrala najdrahšia ponuka.
Kaliňák v novele hovorí, že nízka bude ponuka, ktorá je o 30 percent nižšia ako priemer a o 15 percent nižšia ako najnižšia ponuka. „Percentá sú na diskusiu,“ dodal.
Konečné percentá nemá ani po dvojmesačnej diskusii. Dá sa preto predpokladať, že zákon sa bude výrazne meniť počas pripomienkovania, vo vláde a aj v parlamente.
Šípoš by rád videl zdôvodnenie, ako Kaliňák prišiel na 30 a 15 percent. „V prepočte nám vyšlo, že by sme mohli prísť o dve percentá ponúk uchádzačov a asi o 50 miliónov - o to by sa zvýšili výdavky obstarávateľov,” dodal.
Európska komisia podľa neho navrhla, aby bola nízka ponuka stanovená na úroveň 50 percent z priemeru a nemôže byť nižšia ako 20 percent z druhej najnižšej ponuky. „Prečo idú naši na to prísnejšie?” pýta sa Šípoš.
4. Mená firiem ukážu, nebudú sa môcť brániť
Na webe majú byť profily firiem, ktoré sa chcú uchádzať o štátne zákazky. Zaradenie do zoznamu znamená, že firma splnila kvalifikačné predpoklady a nemusí predkladať výpis z obchodného registra či registra trestov pri každom tendri.
Kaliňák chce na web dať aj mená firiem, ktoré pri obchodoch so štátom zlyhali, teda nedodali tovar načas či nevyplatili dodávateľov. Spokojnosť s dodávateľom majú posúdiť úradníci, ich hodnotenie sa zobrazí v profile firmy na webe.
Môže ovplyvniť, aká úspešná bude firma ďalej pri obstarávaniach na úradoch.
Aliancia Fair-play upozorňuje, že referencie môžu v niektorých prípadoch firmu poškodiť. Napríklad, keď dodá tovar štátu neskôr, no nie pre vlastné zlyhanie, ale preto, že úradník, ktorý mal tovar prebrať, nebol v práci.
Novela zatiaľ nepočíta s tým, že by sa dali referencie namietať. „Dúfam, že vecná diskusia prinesie zmenu a do vlády sa návrh s týmto nedostatkom nedostane,“ povedal Kunder.
Firmy sa budú môcť brániť až vtedy, keď im štát zakáže zúčastňovať sa na tendroch. Kým totiž hodnotenie firiem bude na úradníkoch, zákaz sa bude udeľovať v správnom konaní. O jeho platnosti tak budú rozhodovať súdy.
5. Úrad dostane novú radu
Osem právnikov so skúsenosťami v štátnych zákazkách má rozhodovať o sporoch v zložitých tendroch. Hlasovanie aj rokovanie rady Úradu pre verejné obstarávanie má byť tajné, no ak má člen odlišné stanovisko, môže ho pripojiť a bude verejné.
Radu chcela zriadiť už bývalá šéfka justície Lucia Žitňanská (SDKÚ), môže totiž spružniť rozhodovanie o zložitých námietkach. „Má umožniť efektívne a rýchle preskúmanie rozhodnutí úradu, nie o rok či dva, ako je to pri žalobách,“ vraví advokát Tomáš Kamenec.
Verdikty úradu dnes posudzujú len súdy. O férovosti vyradenia ponúk z mýtneho tendra súdy rozhodujú už tri roky. Za ten čas bola podpísaná zmluva a mýtny systém vybudovala firma s najdrahšou ponukou.
Úrad má po novom preverovať pravidlá súťaží ešte pred ich vyhlásením. Ich kontrola nebude povinná, žiadať o ňu bude môcť obstarávateľ.
Keď kontrola pravidlá súťaže odobrí, nebudú sa môcť na ne už sťažovať neúspešní uchádzači či špekulanti. Smer si od toho sľubuje zníženie počtu účelových námietok a súťaží, ktoré boli zrušené len pre chyby pri ich vyhlásení.
Neznamená to, že sa uchádzači nebudú môcť sťažovať na neférové praktiky, vraví Kaliňák. „Garancia, že podmienky boli fér, platí, len kým obstarávateľ bude postupovať v ich zmysle,“ vraví. Ak úrad poruší vlastné podmienky, uchádzači budú môcť jeho postup namietať.
Rada má riešiť spory aj o rozhodnutiach úradu, ktoré sa týkajú námietok. Namietať sa nebudú dať tendre do 200-tisíc eur, upozorňuje Beblavý. Zákazky cez aukčný web preto nebude možné napadnúť. Kaliňák zmenu obhajuje tým, že ani dnes sa pri e-aukciách nedajú námietky podávať.
Prečítajte si rozhovor s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý chce aby za strategické zákazky so zložitými súťažami niekto prebral zodpovednosť (piano).
