BRATISLAVA. Na kvalitu potravín na pultoch našich predajní chce ministerstvo pôdohospodárstva zatlačiť novelou zákona o potravinách. Tá má aj podporiť predaj slovenských výrobkov.
„Navrhujeme, aby všetky dovozy potravín boli nahlásené, aj keď pochádzajú z členských krajín únie,“ hájil novelu minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Teraz obchodníci nahlasujú na veterinárnu správu len dovoz potravín z krajín mimo Európskej únie.
„Pokiaľ sa bude sledovať celý reťazec, nie sme proti,“ povedal prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Obchodník nemôže podľa neho niesť zodpovednosť za zabalený tovar, musí sa spoľahnúť na informácie od dodávateľa. „Musí sa spoľahnúť, že fľaša 40-percentnej Borovičky, obsahuje naozaj 40-percentný alkohol,“ dodal.
Väčšina obchodníkov návrh zatiaľ analyzuje. „Sme pripravení spolu s ministerstvom viesť odborný dialóg,“ povedal za reťazec Tesco Peter Sklenář. Rovnaké stanovisko zaujala aj Billa.
Povinnosť hlásiť dovoz aj z krajín únie bude „administratívnou záťažou navyše pre obchodníkov aj dovozcov potravín,“ myslí si podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Martin Katriak.
Tvrdí, že by išlo o nerešpektovanie Smernice Únie o voľnom pohybe osôb, tovaru a služieb. „V istých situáciách, môže dovoz potravín komplikovať,“ dodal Katriak.
Budú môcť zavrieť predajňu
Novela, ktorá je medzirezortnom pripomienkovom konaní a má platiť od marca, tiež zavedie tvrdšie podmienky predaja. Výrazne hore by išli aj pokuty pre obchodníkov, ale aj pre výrobcov potravín. A to bez rozdielu na veľkosti podniku.
Pokuty po novom
- 100 – 1 000 eur za nezabezpečenie školenia zamestnancov o hygiene, predaj nezabalených pekárenských výrobkov,
- 100 – 100 tisíc eur za používanie nekvalitných zložiek na výrobu potravín, za nesprávne alebo chýbajúce označenie výrobkov, predaj výrobkov po uplynutí doby spotreby či nevhodne zabalených výrobkov,
- 500 – 200 tisíc eur za nevyhovujúce technológie vo výrobe, používanie zakázaných prídavných látok, neoznačenie obsahu GMO zložiek, za klamlivé označenie a klamlivú reklamu,
- 1 000 – 500 tisíc eur za výrobu potravín zo zložiek po uplynutí doby spotreby, predaj potravín po dobe spotreby, chýbajúce označenie alergénnych látok, ohrozenie alebo poškodenie zdravia ľudí,
- jeden až päť miliónov eur za opakované umiestnenie nevyhovujúcich výrobkov.
Novela posilní aj právomoci inšpektorov štátnej veterinárnej správy. Po novom by mohol inšpektor zatvoriť na mieste predajňu či znehodnotiť potravinu, ktorá nespĺňa normy.
Išlo by hlavne o predaj potravín po záručnej dobe či prebaľovanie potravín bez súhlasu veterinárnej správy. Obchod by sa dočasne zatváral aj v prípade, ak by sa v ňom našli hlodavce, hmyz, červy či vtáky.
To, že by inšpektor mohol úplne zatvoriť prevádzku sa nepozdáva Katriakovi. „Takéto riešenie na úrovni inšpektora považujem za neadekvátne a nekompetenčné,“ hovorí. Pripúšťa to jedine vo výnimočných prípadoch.
Vyššie pokuty pre všetkých
Od marca by mohol obchodník zaplatiť za porušenie zákona pokutu až päť miliónov. Ak bude opakovane predávať nekvalitný tovar.
Zákon by po novom nerozlišoval obchodníkov podľa veľkosti. Za priestupok by rovnako platila malá predajňa ale aj hypermarket.
„Pokuta má byť trestom i výchovným prostriedkom, nie likvidačnou hrozbou,“ hovorí Katriak. Horné sadzby pokút sa mu zdajú dosť vysoké už teraz. Zvyšovať ich už netreba, postačilo by podľa neho aj ich dôsledné používanie.
Novela počíta so sadzbami pokút vyššími rádovo o tisíce eur. Pri najvyšších pokutách by sa navyšovalo o milióny eur.
Po novom by pokuty dostávali aj starostovia obcí, čo nenahlásia takzvaný ambulantný predaj. Išlo by o sumu 10 tisíc eur.
