BRATISLAVA. Eurozóna chce stály záchranný fond s úverovou kapacitou až dva bilióny eur. Jeho úlohou má byť najmä nákup vysoko úročených vládnych dlhopisov Španielska a Talianska. Informáciu cez víkend priniesol nemecký týždenník Der Spiegel.
Úverová kapacita eurovalu sa má zväčšiť cez takzvaný pákový efekt a nie zvýšením príspevkov členských krajín eurozóny. Počíta sa aj so zapojením súkromných investorov.
Európsky mechanizmus stability bude mať dva nástroje stability. Má byť ním dočasný euroval (EFSF), ktorý má nakupovať vládne dlhopisy problémových krajín a podľa agentúry Reuters sa počíta aj s účasťou súkromných investorov pri ich nákupoch. Nebudú však niesť celé riziko.
Z dostupných informácií nie je zrejmé, či by sa palebná sila eurovalu zväčšila napríklad tak, že by záchranný fond ručil za prvých 20 alebo 30 percent strát investorov z nových dlhopisov.
Trvalý euroval (ESM) s úverovou kapacitou pol bilióna eur má využívať podobný princíp pákového efektu, aký je pri dočasnom eurovale. To by malo zabezpečiť spomínanú kapacitu zhruba dva bilióny eur.
Proti je Fínsko
S väčším eurovalom by údajne nemalo Nemecko problém, tvrdí Spiegel. Podľa pondelkového vyjadrenia spolkového ministerstva financií by ale s takýmto navýšením musel najprv súhlasiť nemecký parlament.
"Ak sa krajiny eurozóny dohodnú na "pákovaní" Európskeho mechanizmu pre stabilitu, samozrejme bude do toho zapojený aj spolkový snem (Bundestag)," uviedol tajomník nemeckého ministerstva financií Steffen Kampeter pre nemeckú tlačovú agentúru DPA.
Nemecký ústavný súd tento mesiac rozhodol, že podiel Nemecka na garanciách ESM nesmie prekročiť súčasných 190 miliárd eur bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu. Účasť zákonodarcov na rozhodovaní o zmenách v ESM označil Kampeter za "politickú a právnu nevyhnutnosť".
Proti navýšeniu však Fínsko, podľa ktorého by zvýšenie kapacity znamenalo výrazný zásah do zmluvy o vzniku trvalého eurovalu (ESM) a bol by potrebný opätovný súhlas národných parlamentov.
„Je to čisto špekulácia. O zväčšení kapacity eurovalu sa nehovorilo ani na stretnutí ministrov financií na Cypre,“ povedal štátny tajomník slovenského ministerstva financií Vazil Hudák.
Madrid s pomocou otáľa
Momentálne sa špekuluje o tom, kedy požiada o pomoc vláda v Madride. Tlačí na ňu najmä Francúzsko.
No po tom, čo Európska centrálna banka oznámila neobmedzený nákup vládnych dlhopisov s vysokými úrokmi, Španielsko si dokázalo požičať lacnejšie.
Minister hospodárstva Luis de Guindos cez víkend podľa agentúry Reuters povedal, že sa so žiadosťou o zahraničnú pomoc na financovanie štátneho dlhu nebudú ponáhľať.
Španielske banky budú podľa ministra potrebovať 60 miliárd eur, prisľúbenú mali pomoc do výšky sto miliárd eur. Toxické úvery bánk sa presunú do novovytvorenej „zlej banky“.
O konečnej výške mali rozhodnúť záťažové testy bánk. Ich výsledky ukáže Madrid v piatok.
Z Grécka odišla trojka
Grécko, ktoré už čerpá pôžičku z eurovalu, sa má zase s veriteľmi dohodnúť na ďalších úsporách vo výške 12 miliárd eur. Bez nich nedostane ďalšiu tranžu z balíka pomoci za 130 miliárd eur.
Zástupcovia zahraničných veriteľov, takzvaná trojka, rokovania prerušili a z Atén odišli. Majú sa tam vrátiť o týždeň.
