BRATISLAVA. A to hlavne vzhľadom na prehodnotenie prognóz ekonomického vývoja a následnú prognózu daňových a odvodových príjmov.
"Z tohto pohľadu som aj požiadal sociálnych partnerov o trpezlivosť, pretože finálna verzia rozpočtu bude naozaj predložená až v dňoch ôsmeho, deviateho a desiateho októbra, keď už bude na stole a budeme o nej rokovať," vyhlásil po pondelkovom rokovaní tripartity Kažimír.
Aktualizovaná prognóza daňových a odvodových príjmov by mala byť podľa jeho slov zverejnená v nasledujúcich "hodinách a dňoch".
Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera by o návrhu budúcoročného rozpočtu mali sociálni partneri rokovať 9. októbra a o deň neskôr by mal byť na programe rokovania vlády.
Minister financií po rokovaní sociálnych partnerov potvrdil, že hlavným cieľom vlády je dosiahnuť v budúcom roku zníženie deficitu verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Aj preto rezort pripravil viacero opatrení, s ktorými podľa slov Petra Kažimíra na pondelkovom rokovaní tripartity "nezožal úspech".
Sociálni partneri sa napríklad nezhodli na podpore novely zákona o dani z príjmov či na novele zákona o hazardných hrách. Minister financií pritom po rokovaní priznal, že by sa čudoval, keby napríklad zamestnávatelia súhlasili so zvyšovaním sadzieb dane z príjmov.
Zamestnávatelia podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislava Machunku vítajú snahu vlády ozdraviť verejné financie. Zvyšovanie sadzieb dane z príjmov však podľa nich nebude mať pozitívny efekt na príjmovú stránku rozpočtu.
"Sme absolútne presvedčení, že zvýšenie sadzieb dane, tak ako to navrhuje ministerstvo financií, bude znamenať v celkovom vyjadrení nižší príjem do štátneho rozpočtu ako ponechanie súčasnej sadzby dane na nezmenenej úrovni 19 %," vyhlásil v pondelok Machunka. Dodal pritom, že hlavným dôvodom bude optimalizácia daňového základu.
S novelou zákona o hazardných hrách na pondelňajšom rokovaní tripartity nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Dôvodom tohto postoja bolo podľa ministra financií Petra Kažimíra to, že vyššie odvody z prevádzkovania hier nebudú plynúť do rozpočtov miest a obcí ale do štátneho rozpočtu.
Zásadná pripomienka ZMOS-u podľa predsedu Jozefa Dvonča smerovala k tomu, že ak sa budú zvyšovať odvody, chceli samosprávy získať časť prostriedkov ako kompenzáciu za podporu športu, sociálnych vecí či kultúry.
