.
BRATISLAVA. Šéf Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik vidí začiatok výstavby národného futbalového štadióna na prvú polovicu budúceho roka. Premiér zasa v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu odhadol aj cenu futbalovej arény.
„Dnes nemôžeme vynaložiť jednorazovo 40 až 45 miliónov eur na výstavbu štadióna. Preto sa uvažuje o tom, že by sa nastavil nejaký splátkový kalendár,“ povedal Fico. O podobnej sume pred týždňom písali Hospodárske noviny.
Toľko dopredu daných vlastností nového štadióna vylučuje, aby sa o arénu súťažilo, hovorí exminister školstva Eugen Jurzyca. „Toto je signál, že sa otvorená súťaž nepredpokladá,“ povedal.
Fico teraz podľa Jurzycu testuje, ako zareaguje verejnosť, ak by štadión staval bez súťaže na Tehelnom poli s dotáciou od štátu majiteľ Slovana Ivan Kmotrík.
Aréna
Prvá a druhá
Národný futbalový štadión chcela zadotovať ešte prvá vláda Roberta Fica. Na arénu pre 22–tisíc ľudí plánovala prispieť 70 miliónov eur.
Teraz to vidí na 40 až 45 mil. eur. Na toľko vychádzajú štadióny stavané v posledných rokoch s kapacitou 20tisíc až 25tisíc miest.
Exminister tvrdí, že reálnu cenu by mohla priniesť súťaž o to, kto postaví štadión vyhovujúci štandardom medzinárodných podujatí. Bolo by jedno, či len dostavia existujúci štadión, alebo sa postaví nový a ani by nemusel stáť v Bratislave. Všetko by malo záležať od toho, koľko eur by žiadal ako doplatok od štátu, hovorí Jurzyca.
Kmotrík sa súťaži nebráni
Architekt Bohumil Kováč pripomína, že súťažiť by medzi sebou mali aj rôzne architektonické návrhy štadióna. Ak totiž nie je na porovnanie viac architektonických návrhov, štát nemá odkiaľ vedieť, či sa podobný štadión nedá postaviť aj lacnejšie.
„Daňových poplatníkov by malo zaujímať, odkiaľ vieme, že z verejných prostriedkov treba na stavbu práve zhruba 50 miliónov eur. Zrejme je už na stole dáky projekt,“ pýta sa architekt.
Nový štadión si práve modeluje podnikateľ Kmotrík. „Pracuje na tom veľa architektov a blížime sa k finálnemu výsledku,“ povedal Kmotrík pre SME. Na koľko eur vyjde, nevedel povedať.
Kým sa totiž nevyhlási tender a konkurenční dodávatelia sa „navzájom neutýrajú“, k reálnej cene sa nedá dostať. Štadión si zastrešuje sám, vyplýva ďalej z Kmotríkových slov.
„Pokiaľ bude možnosť spolupracovať, to je jedno, či so štátom, alebo s futbalovým zväzom, tak sa nebudeme brániť,“ dodal, keď sme sa pýtali na peniaze, ktoré ponúka štát za arénu. Vysvetľuje, že ak by vláda spustila o štadión súťaž, neprekážalo by mu to a prihlásil by sa.
Z Úradu vlády nám včera bližšie svoje plány s futbalovým štadiónom neupresnili.
Keď pre mužstvo Juraja Širokého stavali hokejový štadión, poslúžila výhovorka o nedostatku času. Pri národnom futbalovom štadióne nič podobné neobstojí, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Ceny podľa iných arén
Nedozvedeli sme sa tak ani podrobnosti o postupnom splácaní nového štadióna. Tak chce totiž premiér zabezpečiť na arénu peniaze. Zvažuje aj projekty PPP.
„Každé minuté euro má svoje alternatívne náklady, a z tohto pohľadu je jedno, či štadión bude zaplatený v jednom roku, alebo v desiatich. Vždy budú v zozname alternatívne návrhy využitia zdrojov,“ zhodnotil analytik INESS Radovan Ďurana.
Štadión chcela stavať aj prvá vláda Roberta Fica. Vtedy mal štát prispieť 70 miliónmi eur.
Nový odhad vychádza podľa Kováčika z futbalového zväzu z cien štadiónov s kapacitou 20- až 25tisíc miest, ktoré sa v posledných rokoch postavili alebo sa práve stavajú.
