MADRID. Zadlženosť Španielska na budúci rok vzrastie a spolu s ňou aj tlak na vládu, aby požiadala o pomoc. Kabinet musí totiž nalievať financie do regiónov a bankového systému, a jeho náklady na obsluhu dlhov sa tiež zvyšujú.
Podľa návrhu rozpočtu na rok 2013, sa štátny dlh Španielska v roku 2013 zvýši na 90,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je takmer trojnásobne viac, ako pred prasknutím realitnej bubliny v roku 2008.
Vláda sa v rozpočte na budúci rok sústredila najmä na nepopulárne znižovanie výdavkov, a to predovšetkým na mzdy štátnych zamestnancov, vzdelanie, zdravotníctvo a sociálne služby. Kabinet chce na budúci rok ušetriť 40 miliárd eur. Verejnosť na to reagovala búrlivými demonštráciami.
Konkrétnejšie, kabinet v rozpočte, ktorý v sobotu (29.9.) poslal do parlamentu, znížil výdavky na zdravotníctvo o 3,1 %, na vzdelávanie o 14,4 % a na podporu v nezamestnanosti o 6,3 %.
Dôvodom je recesia, do ktorej sa španielska ekonomika prepadla v 1. kvartáli tohto roka, a ktorá sa stále viac prehlbuje. A miera nezamestnanosti vytrvalo stúpa, atakuje už hranicu 25 %.
Musia si viac požičať
Španielsko si bude musieť na budúci rok požičať viac peňazí na finančných trhoch. Náklady na obsluhu španielskeho dlhu sa totiž zvyšujú.
Výnosy z 10-ročných dlhopisov na sekundárnych trhoch prekročili hranicu 6 % a približujú sa k úrovni, ktorá nie je udržateľná. Kabinet očakáva, že náklady štátu na obsluhu dlhu na budúci rok stúpnu o 38,6 miliardy eur.
Vláda pri zostavovaní rozpočtu vychádzala z predpokladu, že HDP Španielska v roku 2013 klesne o 0,5 %. Väčšina analytikov sa ale domnieva, že sa ekonomika prepadne ešte hlbšie.
Madrid je tiež presvedčený, že sa mu v tomto roku podarí stlačiť schodok v rozpočte na 6,3 % HDP. Ale za predpokladu, že záchranný úver pre španielske banky nebude zahrnutý do deficitu verejných financií. V prípade že bude, vyskočí deficit v rozpočte tento rok na 7,4 %.
Španielsko požiadalo o úver z európskeho záchranného fondu vo výške 100 miliárd eur pre banky v krajine, ktoré zápasia s nesplácanými hypotékami.
Štáty eurozóny s najvyšším ratingom - Nemecko, Holandsko a Fínsko - sú však proti tomu, aby euroval poslal tieto peniaze priamo bankám.
Žiadajú, aby štát za ne niesol zodpovednosť, preto by mali ísť cez štátnu pokladnicu, čo znamená, že sa započítajú do rozpočtového schodku Španielska.
Záťažové testy v španielskych bankách pritom ukázali, že v prípade nepriaznivého vývoja ekonomiky budú potrebovať na rekapitalizáciu maximálne 59,3 miliardy eur. To je výrazne menej ako 100 miliárd eur, ktoré pre španielske banky schválila eurozóna.
