Prieskumné vrty rozhodnú o tom, či Grécko bude v budúcnosti na plyne zarábať.
ATÉNY. Dramatickú ekonomickú situáciu Grécka by mohli zmeniť údajné obrovské rezervy zemného plynu pri jeho brehoch.
Najskôr sa však musia odhady, že pri Grécku sa nachádzajú zásoby plynu v hodnote 600 miliárd dolárov (464,97 miliardy eur), potvrdiť.
Grécki experti predložili ešte v júni premiérovi Antonisovi Samarasovi štúdiu, v ktorej zosumarizovali známe vedecké poznatky.
Vykryli by dopyt celej Únie
Tie naznačujú, že pri brehoch ostrova Kréta by sa mohli nachádzať rezervy plynu v objeme 3,5 bilióna kubických metrov (m3). To je dostatočné množstvo na vykrytie dopytu celej Európskej únie (EÚ) po plyne na šesť rokov.
Aj keď prieskum a prípadný rozvoj podmorských ložísk bude trvať niekoľko rokov, Grécko už požiadalo firmu zaoberajúcu sa seizmickým prieskumom, aby vypracovala odhad zásob uhľovodíkov. Výsledky prieskumu sa očakávajú v polovici budúceho roka.
Podľa autorov štúdie predloženej gréckemu premiérovi by pri Kréte mohli byť ložiská, ktoré by v priebehu 25 rokov mohli do gréckej štátnej pokladnice priniesť 599 miliárd dolárov. Toto číslo je pritom podľa nich veľmi konzervatívne.
Plyn aj ropa
Ďalšia štúdia, ktorá bola publikovaná v Journal of Environmental Science and Engineering v júni tohto roka, odhaduje, že Grécko kontroluje zhruba 4 bilióny m3 plynu a ďalšie 3 miliardy barelov ropy (1 barel = 159 litrov).
Ak sa vezmú do úvahy úspory súvisiace s dovozom palív (Grécko míňa na dovoz energií asi 5 % hrubého domáceho produktu), objav rezerv plynu takéhoto rozsahu by pre krajinu znamenal zlikvidovanie vysokého štátneho dlhu.
Napriek obrovským očakávaniam však geológovia upozorňujú, že odhady ešte nič neznamenajú a iba prieskumné vrty rozhodnú o tom, či Grécko bude v budúcnosti na plyne zarábať. Príkladom je Poľsko, ktoré muselo v poslednom období dramaticky znížiť predchádzajúce optimistické odhady rezerv bridlicového plynu.
Informovala o tom agentúra Reuters.
Grécka ekonomika klesne o päť percent
Grécko rokuje s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) o uvoľnení ďalšej časti dohodnutej finančnej pomoci.
ATÉNY. Medzinárodní veritelia očakávajú, že grécka ekonomika v budúcom roku klesne o 5 %. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na vyjadrenia vysokopostaveného predstaviteľa ministerstva financií v Aténach.
Aktuálna prognóza gréckej vlády počíta v roku 2013 s poklesom výkonu ekonomiku o 3,8 %.
Predstaviteľ ministerstva, ktorý si neželal byť menovaný, ďalej uviedol, že grécka vláda pokračuje v rokovaniach s tzv. "trojkou" veriteľských inštitúcií, kam patrí Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Cieľom je podľa neho nájsť zhodu na opatreniach, ktoré majú v budúcom roku ušetriť verejným financiám 2,5 miliardy eur.
Chcú dva roky odklad
Grécko rokuje s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) o uvoľnení ďalšej časti dohodnutej finančnej pomoci.
Atény chcú dosiahnuť dvojročný odklad v plnení podmienok medzinárodnej dohody, podľa ktorej majú znižovať rozpočtový deficit. Kombinácia úsporných opatrení a poklesu ekonomiky spôsobila, že HDP najzadlženejšieho štátu eurozóny klesol od roku 2008 zhruba o štvrtinu.
Grécko zaostáva s plnením podmienok dohody o úverovom programe od EÚ a MMF a krajine hrozí, že bude prinútená opustiť eurozónu.
SITA
