Reláciu Smotánka, ktorá bývalého šéfa SIS Ivana Lexu prezentuje ako chovateľa koní, nehodnotí. Nový šéf spravodajstva Markízy HENRICH KREJČA prestal sledovať Správy STV.
Čo si myslíte o správach konkurentov?
„Posilnili. Je tu konkurencia a ja som rád.“
Čo konkrétne si myslíte o správach RTVS alebo Joj?
„Sú veci, ktoré sa mi nepáčia. Ale sú aj také, ktoré sú aj pre mňa inšpiratívne. Nechcem sa priamo vyjadrovať ku konkurencii, pretože mi to neprislúcha. Chcem sa vyjadrovať len k našim správam.“
Riadite sa tým, čo robí konkurencia?
„Pozerám konkurenciu, nielen slovenskú. Hľadám inšpirácie, ktoré by mohli pomôcť, preto, aby slovenský divák lepšie rozumel každej správe v televízii.“
Inšpirujete sa Joj?
„Inšpirujú ma mnohé televízie na svete. Hľadáme vhodné veci, ktoré by sme vedeli priniesť. Bol by som rád, keby sme aj my inšpirovali nejakú zahraničnú televíziu.“
Správy otvárate tragédiami a násilím. Je za tým snaha prilákať divákov Kriminovín Joj, ktoré tiež začínajú o siedmej a sú priamou konkurenciou?
„Nie. Správy otvárame tým, čo považujeme v ten deň za najdôležitejšie. Prinášame reportáže, ktoré prináša život. Sú smutné, poučné a takisto veselé. Mojim zámerom je dostať do správ paletu farieb. Aby správy boli doslova o tom, čo prináša život. Druhá vec je, že Televízne noviny sú o obraze. Čím je dynamickejší a zaujímavejší obraz, tým viac ľudí to priťahuje.“
Kedysi boli správy Markízy najsledovanejšie. Ľudia si ju o siedmej zapínali, čo už posledné obdobie neplatí. Výrazne vám konkuruje Joj. Zdá sa, že väčší príklon k bulváru nefunguje. Ako to vnímate?
„Som tu tri dni. Joj začala konkurovať asi pred štyrmi rokmi. A čo je to bulvár? Každá reportáž, či už politická, ekonomická alebo krimi sa má robiť ľudovo, aby tomu rozumel každý človek. Keď tam dáme viac dynamickejšieho obrazu, niekedy posilníme hudbou, vtipnou alebo dramatickou, niekedy zase pikantnejšími obrázkami, to je podľa vás bulvár? Slúži to na to, aby človek lepšie témam rozumel, aby mal pocit, že sme mu bližšie. Rozhodne odmietam bulvarizáciu typu niektorých bulvárnych periodík. Už som si prečítal, že ideme bulvarizovať správy. Je to hlúposť. Ideme správy robiť zrozumiteľnejšie, ľudovejšie, aby tomu rozumel každý. Vzdelanci aj bežní ľudia.“
Pri čom si poviete, toto už nie, je to za hranicou a nepatrí to do správ?
„Nemám rád brutálne zábery, ktoré by mohli evokovať brutálne násilie a tak ďalej. Samozrejme, to odmietam. Vysielať však máme každú vážnu tému, ktorú priniesol život. Hranica je pre mňa daná. Chcem zostať etický. Veľa televízií hranicu porušuje. Každý deň naplniť 50 minút a ustrážiť každý jeden obrázok je náročné, ale etika je rozhodne veľmi dôležitá. Ale musíme ľuďom otvoriť oči, aby sa na to pozreli. Aby taká dopravná nehoda bola mementom, nebola len o tom, že sme priniesli senzačnú správu. Redaktor to musí vedieť spracovať, aby to bolo mementom. Aby sa menej stávalo, že opití mladí muži za volantom zabíjajú.“
Je podľa vás správne, ak redaktor osloví priameho účastníka dopravnej nehody, ktorý je zranený? Toto je hranica, ktorú nechcete prekračovať?
„To je na diskusiu, ako a kedy to robiť. Toto priniesol život, je to príbeh človeka, účastníka nehody. Rozhodne nemienim s mikrofónom behať domov za jeho rodinnými príslušníkmi. Ale neodmietam, aby zúčastnení o tom rozprávali. Pre mňa to musí byť dobrá a výpovedná reportáž, obrázkovo zaujímavá, aj keď je smutná. Mala by byť vždy ako memento. Nie som typ človeka, ktorý chce za každú cenu prinášať drastické veci len preto, aby to ľudia pozerali. Markíza taká nikdy ani nebola. O niektorých reportážach sa hovorí, že mali viac bulváru. Ale mňa by naozaj zaujímalo, kto v tejto krajine vie vlastne definovať, čo je to bulvár, čo je za hranicou? Reportáže musia byť zrozumiteľné, ľudové, musia byť obrázkovo krásne urobené, aby boli silné, šťavnaté. V tom význame, aby to bolo dobré kino.“
Aký máte zámer? Na aké témy sa chcete sústrediť?
„Všetko, čo deň prináša. Veľké kauzy aj obyčajné príbehy. Aby v Čiernej nad Tisou aj v Lanžhote vedeli, že sa ich správy dotýkajú, lebo sú tu pre nich. Urobiť dobré 50 minútové správy je náročné. Bol by som rád, keby sa tam dostali len top témy. Aby to nebolo len dobré kino, ale aby im tie informácie aj pomohli. Aby sme ich odradili od mnohých vecí, ako sú alkohol, drogy, násilie. Ale takisto, aby sa od smiechu rozplakali. Sme komerčná televízia, nemôžem robiť správy typu verejnoprávnej televízie. Vážim si prácu týchto ľudí, ale viac ma baví, ak je každá reportáž obrázkovo šťavnatá, pekná, ľudová. To je moja cesta. Odmietam robiť bulvár tak, ako ho vy myslíte.“
Pozrite si celý rozhovor s novým šéfredaktorom Markízy Henrichom Krejčom na videu (piano)
Rozhovor na videu >>
Vaším príchodom sa začali v správach objavovať tematické bloky. Aké sú reakcie divákov?
„Niektorí to ocenili, niektorí nie. Vo svete to je bežný štandard. Ak sa stane niečo vážne, vtedy má „kvázi blok“ význam, pretože diváci potrebujú informáciu aj vysvetlenie. Markíza to mala aj v minulosti. Nikdy nebudete mať sto percent ľudí, ktorí vám budú fandiť a tlieskať. Na Slovensku máme takú povahu, že väčšinou všetko radi kritizujeme, aj nové veci. My sa s dramaturgiou hráme, ale samozrejme, môže dôjsť k chybám, lebo to riešime za pochodu.“
Čo hovoria čísla, prepínajú diváci počas blokov?
„To by sme museli prechádzať každú jednu reportáž. Dva dni na nejaký výskum je málo. Stále sme líder, pokiaľ ide o správy. Chcem, aby sme ostali mienkotvorní a pre diváka boli najbližšou voľbou, pokiaľ ide o spravodajstvo. Len to chceme trochu upraviť a posilniť, robiť to inak a zaujímavo.“
Čiže v blokoch chcete pokračovať?
„Bloky niekedy treba, niekedy nie.“
Pokiaľ ide o živé vstupy redaktorov z priestorov Markízy. Ostanú?
„Tlačím na to, aby živé vstupy neboli z priestorov televízie. Živý vstup je len vtedy dobrý, ak je z autentického prostredia.“
Čo hovoríte na rozhovory s respondentmi, ktorí sa v živých vstupoch vyjadrovali k rozoberanej téme?
„To skončilo, pretože to spomaľuje správy a ľudia prepínajú. Máte päť miliónov ľudí, niekoho tá téma zaujíma, iného nie. Keď je jedna téma na päť minút, z toho na tri minúty je vstup nejakého analytika, 80 percent ľudí to určite nezaujíma.“
Aký je rozdiel v porovnaní s tematickým blokom, ktorý tiež môže byť na tému, ktorá ma ako diváka nezaujíma?
„Ak je to dynamické a zrozumiteľné, málokto prepne. Potrebujem si na to zobrať viac času, aby som si to rozanalyzoval. Myslím, že správy viac–menej boli v mnohých oblastiach dobré, treba to len posilniť a zjednodušiť. Nejdem robiť revolúciu.“
Ale správy Markízy sú oslabené. Kde nastala chyba, že televízia nevedela zareagovať na Joj, ktorá ju v spravodajstve dobehla?
„Tu je veľmi veľa príčin. O niektorých už viem, už som ich zistil. Niektoré si ešte potrebujem rozanalyzovať. Tie, ktoré viem, si nechám pre seba.“
Povedzte aspoň jednu.
„Nie. Opakujem, naplniť 50 minút nie je jednoduché. Na druhej strane, čo som aj ja pochopil, je to úžasná príležitosť, aby sa redaktori hrali s témami a reportážami. Pokiaľ je to v Markíze takto definované, urobím všetko preto, aby 50 minút bolo tematicky silných.“
Ostane teda 50 minút?
„Nie je to vec, ktorá závisí len odo mňa. Zobral som to s tým, že je to takto. Nebudem sa zaoberať len spravodajstvom, ale aj Reflexom, podo mňa patrí aj Teleráno, Lampáreň, šport, počasie. Chcem, aby to malo sviežosť, aby to bolo kino.“
V správach ste nasadili jingle, ktorými divákov lákate na ďalšie témy. Čo si od toho sľubujete, aby neprepli na Joj?
„Mám rád dobré kino. Dynamickú a výstižnú paletu obrázkov a zvukov. Vždy som bol typ redaktora, ktorý mal rád akčné veci, preto ma posielali na cunami do Indonézie, do Pakistanu, na pád dvojičiek. Mám rád rýchlosť a výpovednú silu. Všetko je promo a slúži na to, aby ľudia na Markíze zostali.“
Aké ďalšie zmeny chcete presadiť?
„Rozhodne si každú zmenu chcem premyslieť. Nechcem to robiť, ako mi napadne. Ešte vám to nemôžem povedať.“
Aká sledovanosť vás uspokojí?
„Lepšia.“
Povedzte číslo?
„Nepoviem. Je to veľmi ťažké. V minulosti sme v podstate nemali konkurenciu. Dnes som rád, že je, vážim si ju. Môžeme tak na sebe oveľa viac pracovať. Každá práca potrebuje konkurenciu, aby bol človek lepší. Keď som bol šéfredaktorom v rokoch 2005 až 2007, mali sme sledovanosť aj 85 percent, vtedy však nebolo čo proti nám postaviť. Dnes je to iné, mnohé veci boli inak riešené, ale k bývalému vedeniu sa vyjadrovať nebudem, lebo by to nebolo fér ani slušné. Chcem mať dobrú sledovanosť a dobré „kino“, aby posilnené líderstvo na trhu bolo stabilné.“
Máte termín, dokedy to chcete zlepšiť?
„Bol by som rád, keby to už bolo dnes.“
Dalo vám vedenie nejaké zadanie?
„Vedenie mi dalo za úlohu to, aby som posilnil líderstvo na trhu.“
Ako to vyzerá personálne? Máte problém vyrobiť 50 minút aj pre nedostatok ľudí?
„Správy je vždy problém vyrobiť. Ráno to vyzerá inak ako večer.“
Neobávate sa hromadného odchodu redaktorov, ktorí by mohli odísť za bývalými šéfmi do RTVS?
„Odchody a príchody ľudí budú vždy. Ale redaktorom chcem vytvoriť podmienky, aby boli hrdí na svoju prácu, aby boli hrdí na to, že sú redaktori za Markízu. Takto to vždy bolo. Vždy vám niekto odíde, ale nemyslím, že by tu nastala obrovská vlna. Moja cesta je, aby sme boli nosičmi tém, ktoré preberajú aj iné médiá. Verím, že to dosiahneme.“
Isté ale je, že mnohé redaktorky o chvíľu odídu na materskú. Ako to chcete riešiť?
„To je ale iná vec. No, nejakí sa mi zase vracajú, nejakých mám vo výhľade. Stále si musíte vychovávať nových ľudí. Na školách je množstvo talentov, ja ich nájdem.“
Čo očakávate od STV? Nebojíte sa, že jej nové správy vám vezmú divákov?
„Očakávam od nich kvalitné správy typu verejnoprávnej televízie, ktoré už mali byť dávno. Rozhodne sa budem inšpirovať všetkým dobrým. Pre mňa je konkurencia len výzva byť lepší. Teším sa, môže to byť alternatíva správ typu BBC, CNN, čo nám na Slovensku nesmierne chýba. Správy dnes nemajú tvár, zaspali. Keď máte trojminútovú reportáž, v ktorej analyzujete nejakú vec, na to dáte trojminútový živý vstup, myslíte, že je to pre diváka zaujímavé? Myslím si, že každý z nás potrebuje správu dostať v jednej jednoduchej forme, písanú ľahkým perom, aby tomu porozumel. Nie všetci sme právnici, ekonómovia. Bohužiaľ, v mnohých aspektoch správy STV ostali nepríťažlivé, aj keď je tam množstvo kvalitných ľudí.“
Kto z konkurencie dnes prináša najlepšie správy?
To by som si netrúfal hodnotiť. Ale, áno, prestal som pozerať správy STV.
Ako s odstupom času hodnotíte éru, keď ste boli redaktorom a Markíza v spravodajstve preferovala stranu Pavla Ruska ANO?
„Nechcem sa už k tomu vracať, to bolo. Dnes je 5. októbra 2012, mám úplne inú úlohu, som rád, že tu mám skvelý tím a absolútnu slobodu na prácu, nik mi do toho nezasahuje. To je to najdôležitejšie. Nikdy neurobím to, aby som povedal redaktorovi, urob reportáž bližšiu tomu alebo tomu, teda politickej strane. Ja som sa na tom v minulosti ani nepodieľal, lebo som odišiel do Prahy.“
Síce ste robili z Prahy, ale boli ste súčasťou spravodajstva. Ako tú éru hodnotíte?
„To bola minulosť. Môžem hodnotiť svoju prácu, nechcem hodnotiť správy predtým. Boli výborné správy, boli aj zlé časy. To je život. Ja si stojím za svojím, samozrejme, aj ja som spravil množstvo chýb. Ale mal som slobodu a robil som si, čo som cítil ako dobré a vhodné pre televíziu. Pre mňa je druhý október deň nula z tohto pohľadu, začínam posilňovať správy.“
Ako vnímate, že sa v Smotánke nedávno objavil Ivan Lexa ako chovateľ koní?
To je otázka na Eriku Judínyiovú. Ja viem, akú reláciu robí a že sa točí okolo slovenských známych tvárí. Ale koho si tam vyberá, to je čisto otázka na ňu. Nerád by som sa k tomu vyjadroval.
Čo si myslíte o najúspešnejšej relácii Modré z neba?
„Je to silná relácia. Ľudia to radi pozerajú. Rád si pozriem aj ja dramatický, silný príbeh. Teraz tam bola jedna babička, pri ktorej sa aj mne tisli slzy do očí, lebo to bolo veľmi silné. Relácia patrí do našej televízie a som rád, že tu je.“
Čo pripravujete v publicistike? Pred dvoma rokmi ste odišli po zrušení Paľby.
„Mám vzťah k investigatíve, rád by som sa tým v najbližšom období zaoberal, ale teraz sú pre mňa priorita Televízne noviny. Rozhodne nechcem ostať s publicistikou v stave, v akom je teraz. Budem sa snažiť, aby redaktori mali čo najväčší publicistický priestor na obrazovke.“
Teraz ste aj šéfom Centra spravodajstva a publicistiky, ostane to takto?
„Teraz je to tak, ale ono sa to bude upravovať.“
Aká je vaša predstava, kto bude o rok lídrom televízneho spravodajstva?
„Verím, že stále Markíza.“
Lídrom je ten, koho v niektoré dni v sledovanosti predbehne konkurencia?
„Markíza je stále lídrom a má najsledovanejšie správy. Ja tu chcem mať najlepšie správy, o ktorých sa ľudia budú na druhý deň rozprávať. O rok sa vidím ako líder posilneného spravodajstva.“
Autor: Mária Miháliková
