Časť živnostníkov sa bude musieť zamestnať, časť príde o prácu, pretože zamestnávateľ za nich nebude chcieť platiť odvody. Takýto stav nastane podľa zamestnávateľov, ak prejde zmena v Zákonníku práce.
Vláda Roberta Fica opäť vytiahla do boja proti takzvaným živnostiam z donútenia.
Ide o ľudí, ktorí pracujú u zamestnávateľa rovnako ako ich kolegovia zamestnanci a majú pravdepodobne aj ich výhody.
Ibaže stoja zamestnávateľa menej, keďže za nich neplatí štátu odvody a majú vyšší čistý príjem, pretože menej odvádzajú do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
V téme sa dočítate:
Zmluva verzus realita
Ako zrušiť živnosť
Živnostníci sa boja
„Živnostníkov z donútenia“ vyrába aj kríza
Takýchto živnostníkov je na Slovensku podľa Štatistického úradu 100,8-tisíca. To, že sa zamestnávať na živnosť oplatí, hlavne v čase krízy, dokazuje aj prieskum portálu profesia.sk. Až 12 percent ľudí, ktorí si hľadajú prácu cez pracovné portály, by chcelo pracovať na živnosť.
„Počet ponúk práce na živnosť stúpol za posledné štyri roky takmer trojnásobne,“ konštatuje Lucia Burianová z Profesia.sk.
Ak by sa štátu podarilo tento počet ľudí dostať do zamestnaneckého pomeru, získali by na odvodoch milióny eur. Ale práve vysoké odvodové zaťaženie prispelo k tomu, že pred desaťročím sa začali zamestnávatelia so zamestnancami dohadovať na takejto forme spolupráce.
Inšpektori dúfajú v jednoduchšie kontroly
Ficova vláda už za predchádzajúcej éry chcela sprísniť pojem závislej práce, aby zabránila tomuto systému. Nepodarilo sa jej to.
V súčasnosti sa chce o to pokúsiť znovu v novele Zákonníka práce. Zmeny by mali byť účinné od januára budúceho roku. Prešli už prvým čítaním v parlamente, čakajú na záverečné odklepnutie.
Zamestnancom by podľa novely mal byť každý, kto pracuje v mene zamestnávateľa, za mzdu, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, osobne a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.
Zo starej definície vypadávajú znaky ako práca na výrobných prostriedkoch zamestnávateľa či na jeho zodpovednosť.
Ministerstvo práce aj Národný inšpektorát práce veria, že zmena prispeje k vyššej odhaliteľnosti takzvaných živností z donútenia.
„Ak by bol návrh schválený tak ako je predložený, inšpektor práce by musel skúmať menej atribútov závislej práce, a to by malo dokazovanie zjednodušiť,“ hovorí Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce.
Vzniknú zamestnanci z donútenia, boja sa firmy
Zamestnávateľom sa zmeny nepáčia. Hovoria, že ľudia prídu o prácu, pretože zamestnávateľ nebude chcieť platiť vyššiu cenu práce.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v pripomienkovom konaní napísala, že zmenou definície závislej práce by mohlo dôjsť k vyrábaniu „zamestnancov z donútenia“.
„Ide o veľmi závažnú zmenu s negatívnym vplyvom na náklady podnikateľských subjektov, na podnikateľské prostredie a na konkurencieschopnosť,“ vyjadrila sa Republiková únia zamestnávateľov.
„Časť živnostníkov sa bude musieť zamestnať, časť príde o prácu, pretože zamestnávateľ za nich nebude chcieť platiť odvody,“ hovorí Ľuboš Sirota z Trenkwalder. Tí, čo prejdú na pracovný pomer, podľa neho prídu o značnú časť príjmov.
Viacerí sa podľa Sirotu pokúsia upraviť zmluvy tak, aby nespĺňali ani novú definíciu závislej práce a mohli ďalej vykonávať činnosť ako živnostníci. „Spustí sa veľká vlna vyjednávania, úprav pracovných podmienok, a to všetko s neistým výsledkom,“ konštatuje Sirota, s tým, že napokon až prax a výsledky kontrol určia, čo ešte bude legálne a čo už nie.
Inšpektorát práce upozorňuje, že tí zamestnávatelia, ktorí nezareagujú na zmenu v Zákonníku práce, sa vystavujú pokute až do výšky 100tisíc eur. Od januára, ak zmena prejde v parlamente, sa pritom chystá na intenzívnejšie kontroly.
Zmluva verzus realita
Inšpektori práce a sudcovia sa neobmedzujú len na skúmanie zmluvy. Preverujú aj realitu.
Mať zmluvu o dielo alebo mandátnu zmluvu právne čistú nestačí. Podľa zmluvy mnoho takzvaných živnostníkov z donútenia nespĺňa znaky závislej práce, hoci naozaj pracujú presne tak ako ich kolegovia zamestnanci.
Jednoducho, ak by sa posudzovala iba zmluva, nikdy by nemohol inšpektorát práce či súd konštatovať, že ide o „živnostníka z donútenia“.
Vypočúvajú kolegov, skúmajú dochádzku
Podľa Národného inšpektorátu práce aj podľa právničky však mať dobre napísanú zmluvu nestačí.
„Každý prípad je individuálny, posudzuje sa samostatne, vo vzájomných súvislostiach,“ hovorí Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce. To znamená, že inšpektor neuzatvorí prípad len na základe skontrolovania zmluvy. „Dôležité je dokazovanie, výsluch zamestnancov, skúmanie listín a podobne,“ dodáva Vorobelová.
Sudca by mohol nariadiť doplatenie odvodov
Aj právnička Katarína Babiaková vraví, že ak by sa prípad zastretého zamestnávania, teda „núteného živnostníka“ dostal na súd, zmluva by bola len sekundárnym dôkazom. V prvom rade by sudca vypočúval kolegov živnostníka, skúmal by jeho prácu priamo na pracovisku.
Ak by mu z tohto dokazovania vyšlo, že ide o „živnostníka z donútenia“, hoci zmluva by mu nezavdala príčinu, pravdepodobne by rozhodol, že zamestnávateľ musí prijať zamestnanca na trvalý pracovný pomer.
Spolu s tým by mohlo nasledovať rozhodnutie, že musí doplatiť všetky odvody a dane, o ktoré takýmto spôsobom ukrátil štát.
(rag)
Ako zrušiť živnosť
Pri prechode zo živnosti na trvalý pracovný pomer musíte informovať úrady. Inak by ste museli platiť dane a odvody dvakrát.
Ak prechádzate zo živnosti na zamestnanecký pomer, musíte živnosť zrušiť alebo pozastaviť, inak by ste museli platiť odvody ako živnostník aj ako zamestnanec.
Ak chcete ukončiť alebo pozastaviť živnosť, musíte to dať vedieť viacerým úradom.
Najskôr treba podať oznámenie o ukončení podnikania na príslušnom obvodnom úrade – odbore živnostenského podnikania. Poplatok za ukončenie alebo pozastavenie živnosti je štyri eurá.
Do ôsmich dní od zrušenia živnosti sa musíte ohlásiť v Sociálnej poisťovni aj v zdravotnej poisťovni.
Lehota na doručenie kópie oznámenia o zrušení živnosti na Daňovom úrade je 15 dní od zrušenia živnosti. Je potrebné vrátiť kartičku s identifikačným číslom.
(rag)
Živnostníci sa boja
Existuje viac dôvodov, prečo netreba hneď robiť paniku.
Nielen zamestnávatelia, ale aj živnostníci, ktorí poväčšine už sami o sebe nehovoria s dôvetkom „z donútenia“, sa tiež obávajú o svoje živobytie.
Ak by totiž museli prejsť na zamestnanecký pomer, reálne by im hrozilo, že prídu o značnú časť svojich príjmov, nižšia hrubá mzda a vyššie odvody. Náplasti typu – budeš mať nárok na gastrolístky a dovolenku – im nestačia.
Rovnako ich nepresviedčajú ani upozornenia ministerstva práce, že v dôchodku nebudú mať z čoho žiť, pretože neodvádzajú dosť do Sociálnej poisťovne. Viacerí si totiž šetria inak – napríklad v treťom pilieri.
Treba sa však naozaj tak veľmi obávať zmeny definície závislej práce v pracovnom kódexe? Našli sme dva dôvody, prečo to tak nemusí byť.
Kozmetická úprava
Právnička Katarína Babiaková z bnt | attorneys-at-law má na to iný názor: „Do akej miery nová právna úprava zamedzí zneužívaniu živnostníkov na závislú prácu, je otázne, pretože z teoreticko-právnej stránky sa definícia závislej práce bude meniť len minimálne.“
Prikázať môže len súd
Inšpektorát práce môže konštatovať porušenie zákona a žiadať od zamestnávateľa nápravu, teda aby zamestnal živnostníka na klasickú zmluvu.
Ak tak neurobí, inšpektor mu môže dať pokutu do 100-tisíc eur, zvyčajne však taká vysoká nie je. A dáva ju viacmenej veľkým a nenapraviteľným hriešnikom.
Jedine súd však môže nariadiť zamestnávateľovi, aby živnostníka zamestnal na zamestnanecký pomer a zaplatil štátu ušlé dane a odvody.
Na súd sa v tejto veci nemôže obrátiť inšpektorát, ale iba zamestnanec – ak mu takáto forma zamestnania nevyhovuje. Kým sa nenájde žalobca, nebude ani sudca.
(rag)
Pre zväčšenie kliknite
