Agentúrny text sme o 19:15 nahradili autorským článkom.Nezamestnaní prídu o automatický príspevok:
BRATISLAVA. Ľudia, ktorí sú dnes nezamestnaní, ale dokážu si vďaka prácam na dohodu zarobiť za mesiac niekoľko desiatok eur, o túto možnosť prídu.
Minister práce Ján Richter chce, aby ľudia, pokým sú nezamestnaní, nemohli pracovať vôbec. Zákaz navrhuje zaviesť od apríla budúceho roka.
Ak budú chcieť pracovať na dohodu, prídu o dávky v nezamestnanosti.
Štát za nich tiež prestane platiť odvody. Navrhol to minister práce Ján Richter (Smer) v novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá je na pripomienkovaní.
Dnes si môže nezamestnaný na dohodu privyrobiť necelých 144 eur mesačne. Ak zarobí viac, vypadne z evidencie nezamestnaných. Koncom minulého roka pracovalo na dohodu takmer 70tisíc nezamestnaných.
Aká je motivácia?
Dávky
Čo sa zmení
Novela ruší:
dávku počas vzdelávania a prípravy pre trh práce,
dávku počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím,
príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami,
príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku,
príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti,
na samostatnú zárobkovú činnosť,
na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
na vykonávanie absolventskej praxe,
protipovodňový príspevok.
Po novom o nich rozhodne výbor pre otázky zamestnanosti a úrad práce.
Ak si nezamestnaný privyrába na dohodu, má menšiu motiváciu hľadať si trvalú prácu, tvrdí ministerstvo práce. Podľa neho firmy využívajú dohody namiesto toho, aby vytvorili riadne pracovné miesta.
„Narastá nelegálna práca, ktorú je ťažké odhaliť,“ hovorí hovorca ministerstva Michal Stuška. Problém je aj v odvodoch, ktoré sa od januára majú platiť aj z dohôd. Za nezamestnaných totiž odvody platí štát.
Šéf personálnej agentúry Trenkwalder Luboš Sirota označil krok rezortu práce za ďalšiu ranu pod pás dlhodobo nezamestnaným, ktorá nikomu nepomôže.
Opatrenie by malo podľa neho zmysel, ak by prudko klesala nezamestnanosť a firmy by mali problém nájsť zamestnancov.
„Nezamestnaný príde o možnosť privyrobenia si a prácu na plný úväzok mu aj tak nikto neponúkne,“ hovorí Sirota. Prácu na dohody do 143 eur mesačne robia podľa neho najmä pomocní nekvalifikovaní robotníci v priemysle, stavebníctve a poľnohospodárstve.
„Ide o ľudí s nízkym vzdelaním, ktorí majú problém získať inú prácu,“ dodal Sirota. Tvrdí, že ak im štát vezme možnosť dohôd, väčšina zostane doma. Súhlasí s ním exminister práce a poslanec Jozef Mihál (SaS).
„Časť nezamestnaných to úplne demotivuje,“ hovorí. Ľudia, ktorí dlho nepracujú, môžu tak úplne prísť o možnosť vytvoriť si pracovné návyky, dodal.
Mihál však rozumie, že minister niečo musel urobiť. Od januára sa totiž budú platiť odvody z dohôd a za nezamestnaných ich platí štát.
Zavedenie odvodov z dohôd podľa neho len viac demotivuje nezamestnaných, ale aj firmy. Ľudia budú mať z dohody menej peňazí a firme sa zvýšia náklady. To môže podľa neho viesť aj k zvýšeniu čiernej práce.
Viac práv pre úradníkov
Ak Richterova novela prejde, nezamestnaní sa nebudú musieť hlásiť na úrade práce každý mesiac. O frekvencii návštev rozhodne úradník.
Úrady práce majú rozhodovať aj o ôsmich dávkach, ktoré sa už žiadteľom nebudú dávať automaticky.
Mihál túto zmenu víta, vraví však, že vytvorí tlak na úradníkov, lebo budú mať viac zodpovednosti. „Vedenie Ústredia práce bude musieť ustriehnuť, aby sa to nezneužívalo a nezvýšila sa korupcia, lebo to k tomu zvádza,“ povedal Mihál.
Na úrad práce nebudú chodiť raz mesačne
Zrušiť sa má aj povinnosť úradu práce každý mesiac ponúkať vhodné zamestnanie evidovanému nezamestnanému.
BRATISLAVA. Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje, aby nezamestnaní od apríla budúceho roka nemuseli navštevovať úrad práce a sociálnych vecí raz mesačne.
Podľa rezortu práce by to malo viesť k zefektívneniu práce s nezamestnanými a k zlepšeniu spolupráce so zamestnávateľmi.
Podľa navrhovanej novely zákona o službách zamestnanosti má návštevy nezamestnaných na úrade za účelom preukazovania hľadania si zamestnania určovať samotný úrad práce.
Tisíce potvrdení mesačne
Zrušenie tejto mesačnej periodicity návštev na úradoch práce ministerstvo zdôvodňuje tým, že ide o asi 380 tisíc potvrdení každý mesiac, čo pri súčasnom počte približne 7 tisíc voľných pracovných miest možno považovať za "formálne hľadanie zamestnania“.
Zrušiť sa pritom má aj povinnosť úradu práce každý mesiac ponúkať vhodné zamestnanie evidovanému nezamestnanému.
"Táto povinnosť je nerealizovateľná najmä v prípadoch, ak sa už uchádzač zúčastňuje niektorého z aktívnych opatrení trhu práce,“ tvrdí ministerstvo.
Pre zefektívnenie práce s nezamestnanými sa má stanoviť, aby si formu kontaktu dohodol nezamestnaný s úradom práce (napríklad telefonicky, e-mailom, či esemeskou).
K dispozícii do troch dní
Nezamestnaný má byť k dispozícii úradu práce do troch pracovných dní od doručenia vyzvania úradom. Nezamestnaný bude tiež povinný doručiť úradu práce vyjadrenie zamestnávateľa o jeho prijatí alebo neprijatí do zamestnania.
Rezort práce tiež navrhuje sprísniť podmienky pre opätovné zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak nezamestnaného úrad práce vyradil z evidencie pre nespoluprácu, bude ho môcť úrad práce opätovne zaregistrovať až po šiestich mesiacoch.
V súčasnosti sa môže nezamestnaný v tomto prípade vrátiť do evidencie úradu už po troch mesiacoch od jeho vyradenia.
SITA
