Výrobcovia značkového alkoholu z Česka sa mohli zelenej nálepke vyhnúť, keby si alkohol odviezli za hranice, tvrdí minister pôdohospodárstva ĽUBOMÍR JAHNÁTEK.
Čo vás presvedčilo, aby ste zrušili zákaz predaja českých liehovín? Pomohlo stretnutie premiérov Roberta Fica s Petrom Nečasom a jeho výroky?
„Nie, nemalo to žiadny vplyv. Nezaujímal nás tlak podnikateľských skupín, domácich ani českých. Zaujímalo nás, či ešte hrozí nebezpečenstvo. Štvrtina alkoholu u nás totiž pochádza z Česka. Žiadne politické rozhodnutie nepadlo, premiér ma netlačil do žiadnych rozhodnutí.“
Na odlíšenie uskladneného alkoholu ste vytvorili zelenú nálepku. Česi vydali upravené kolky, na ktorých bol aj dátum výroby. Prečo ste nešli touto cestou, ktorá by bola aj estetickejšia?
„Oni nemali iné riešenie. Keď majú 50 či 60 percent alkoholu z domácej produkcie, musia ho jasne označiť. S tým sa zviezli, žiaľ, aj výrobky, ktoré boli dovezené z iných štátov. Neriešili sme nové kolky, lebo colníci majú pripravený nový typ kolkov s čipmi. Dovezený alkohol sme museli riešiť cez štítky, aby mal spotrebiteľ istotu a aby sme ho vedeli pri kontrole rozlíšiť.“
Je zelená nálepka dočasným riešením? Česi si vďaka novým kolkom môžu overiť dátum výroby akékoľvek alkoholu, nielen vyrobeného v čase metanolovej kauzy. Nálepka sa týka len niektorých výrobkov.
„Ale len tento alkohol vyrobený od 1. januára do 27. septembra musíme dostať pod kontrolu. Alkohol vyrobený po 27. septembri nemusí mať zelenú nálepku, ale na etikete musí mať dátum výroby a číslo šarže. Dôležité bolo odfiltrovať nepoctivých až nekontrolovateľných dovozov a špekulantov.“
Nebojíte sa, že malí predajcovia budú zelené nálepky falšovať? Majú nulovú ochranu proti falšovaniu, údaje sa dopisujú perom.
„Práve preto sme nechali a do konca roka necháme pracovať skupiny našich kontrolórov, čo je asi 400 kontrol denne. Keď nebude mať zelenú nálepku, rodný list a zodpovedajúce certifikáty, hrozí mu zatvorenie prevádzky až odobratie licencie. Je to už zodpovednosť malých prevádzkovateľov, či to risknú. Neviem, či im to zato stojí.“
Kedy by mali fungovať nové kolky s čipom, ktoré navrhol minister financií?
„Dozvedel som sa o nich na krízovom štábe, nevedel som o tejto aktivite. Ich zavedenie sa predpokladá v prvom kvartáli budúceho roka. Mali by sa vyrábať už len v štátnej organizácii. Dnes ich vyrábame v troch ceninových tlačiarňach, dvoch v Česku, jednej na Slovensku. To nevylučuje možnosť zneužitia vytlačených kolkov. Chceme dostať pod kontrolu ich výrobu, mala by ju riešiť Mincovňa Kremnica.“
Niekto v Smere by už mal ministra Jahnátka pribrzdiť, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Falšujú sa slovenské kolky na alkohol v Česku?
„Neriešili sme otázku pravosti a nepravosti kolkov, to si musí ustrážiť colná správa. Objavili sa v Česku pravé kolky, vyrobené v oficiálnej tlačiarni, no v systéme neboli evidované.“
Obchoduje sa v Česku s pravými, no neevidovanými slovenskými kolkami?
„Na to neviem odpovedať. Ale bude lepšie, ak štát dostane ich výrobu pod kontrolu.“
Slovenskí obchodníci majú získať papiere o neškodnosti alkoholu z Česka do 30. novembra. Kto a ako zvyšný alkohol zlikviduje?
„Taký alkohol sa stáva odpadom, treba s ním naložiť podľa zákona o odpadoch. Malé prevádzky budú otvorené fľaše asi vylievať. Ideálne pre výrobcov bolo, aby fľaše stiahli do Česka, kde majú zmiešavacie tanky a kde si mohli urobiť laboratórnu kontrolu a opäť nafľašovať. Bohužiaľ, nesúhlasili. Bolo to skôr imidžové než ekonomické rozhodnutie. Stiahnutie alkoholu im prikázať nevieme. Povedali sme dobre, nechcete si vziať alkohol, budete si ho musieť dať preveriť. Je to časovo a finančne náročnejšie.“
Nálepka zrejme nerobí dobrý imidž fľaši. Becherovka s nálepkou je menej lákavá ako bez nej.
„Becherovka mala možnosť, aby tam nálepku nemala. Nechcela ju prijať. Pýtal som sa dovozcov: garantujete mi, že alkohol, ktorý je privezený do obchodov pod vašou značkou, je stopercentne spoľahlivý a kvalitný? Nikto vám nedá tú záruku, prečo by ju mal dať minister? My sme im dali férovú ponuku.“
Vrátenie alkoholu za hranice je férová ponuka?
„Chápem, že vrátiť tovar nie je ideálne riešenie, ale bolo by to perfektné gesto voči zákazníkovi. Oni urobili presný opak toho, čo zákazník očakáva. Mohli mu dať signál: nešetríme teraz prevádzkové náklady, ale záleží nám na zdraví každého zákazníka a alkohol by zobrali k sebe. Neurobili to. Podceňujú zákazníka, ktorý rozhodne, či alkohol bude kupovať. Údaje hovoria, že sa dôvera k tvrdému alkoholu znížila.“
Prečítajte si aj reakciu spoločnosti Jan Becher - Slovensko na rozhovor s ministrom.
Aj k liehovinám od slovenských výrobcov?
„Naši výrobcovia alkoholu si mädlili ruky a mysleli si, že predajú viac alkoholu na úkor českého. Opak je pravdou. Podľa informácií od výrobcov sa im znížil odbyt o šesť až osem percent. Ľudia začínajú uprednostňovať iný typ alkoholu.“
Vymýšľali ste nálepky, aby ste výrobcov donútili radšej odviezť alkohol, ako si poškodiť fľašu nálepkou?
„Nie. Dovozcovia chceli, aby sme ich fľaše kontrolovali my. To bolo absolútne neprijateľné. Majú v skladoch dva milióny fliaš a štátna inšpekcia ich má kontrolovať? Odmietam, aby som pol roka dával všetky veterinárne kontroly na dovoz českého alkoholu. Rozumný obchodník by sa s rozumným dovozcom dohodol: zober túto várku a dovez mi novú.“
Uznáte, že si spotrebitelia radšej vyberú fľašu čistú ako so zelenou nálepkou?
„Určite by som si kúpil čistú fľašu, nie s nálepkou.“
Vrátite spotrebnú daň za zlikvidovaný alkohol, ktorý nezíska do konca novembra doklady?
„Spotrebná daň ostane štátu. Keby dovozcovia vrátili alkohol do Česka, daňový úrad im ju musí vrátiť. Tým, že alkohol zostáva tu, štátu ostáva spotrebná daň, či sa to niekomu páči, alebo nie.“
Koľko alkoholu sa môže do 30. novembra vrátiť a koľko pôjde na likvidáciu?
„Nerobil som si odhady. Nepokladám to za potrebné.“
Budete riešiť aj predaj tvrdého alkoholu cez web?
„Na to sme upozornili colnú správu, ona musí dať pozor, aby sa pochybný alkohol nedostal na Slovensko. Keď alkohol pustia, robíme následnú kontrolu kvality. “
V Česku chcú zakázať aj stánkový predaj tvrdého alkoholu. Uvažujete nad niečím podobným?
„Nechceme celkom zdeformovať podnikateľské prostredie, podnikatelia potrebujú predávať. V stánkoch u nás či v inom štáte Únie sa pochybný alkohol nezachytil. U nás je systém kontrol v teréne dostatočný. “
Aké sú výsledky kontrol?
„Nemám aktuálne údaje. No nemám hlásený žiadny prípad, zatiaľ je všetko v norme.“
Bude uvedenie dátumu výroby povinné aj pre našich výrobcov?
„Chceme to od všetkých.“
Kedy?
„Možno to budeme riešiť už v zákone o potravinách, kde chceme mať dohľadateľnosť výrobku. Treba otvorene povedať, predaj alkoholu sa veľmi zliberalizoval.“
Ako upravíte predaj alkoholu pod privátnou značkou? Lidl na fľašiach s alkoholom píše, že je vyrobený v EÚ.
„To si budú musieť vyriešiť s dodávateľom. V novom roku sa chystáme na privátne značky. Chceme, aby sa na pulty dostalo až 80 percent potravín slovenskej výroby, práve tam nebudú privátne značky uznávané. Univerzálny výrobca privátnej značky sa nebude môcť pokladať za domáceho výrobcu, aj keď možno bol tovar vyrobený na Slovensku.“
Nechcete sprísniť to, aby alkohol nebolo možné označovať vyrobené v EÚ?
„Nie. Ako štát Únie nemáme túto právomoc. Musíme akceptovať rozhodnutie Únie, ale bude platiť jeho dokladovanie, rodný list, pôvod a certifikačné laboratórium. Z toho sa dá zistiť, kde vlastne bol ten alkohol vyrobený.“
Prečo reťazce dávajú označenie vyrobené v EÚ?
„To je otázka obchodnej politiky, ktorá mala pred pár desiatkami rokov iný význam ako dnes. Kým pred rokmi to bola záruka kvality, že napríklad výrobok Tesca je vyrobený v EÚ, dnes to má skôr opačný efekt. S takým označovaním je problém, pretože sa neviete dopátrať prvovýrobcu potraviny. A prejavuje sa to najmä pri privátnych značkách, napríklad pri odhaľovaní salmonel. Kým u našich výrobcov viete presne identifikovať všetky súčasti výrobného procesu, pri privátnych značkách je to veľmi problematické.
Už existuje definícia slovenského výrobku?
„Áno. Zásadné je, že 75 percent vstupov do výrobku musí byť vyrobených alebo dopestovaných, alebo inak získaných na území Slovenskej republiky. Je tam aj výnimka. Napríklad, keď robíte bravčové výrobky, ale dnes už viete, že zo slovenského bravčového pokryjete len časť dopytu a ostatok bude musieť byť dovezený. To budú ojedinelé prípady, lebo my tu zriaďujeme špeciálny útvar, ktorý to bude kontrolovať. Potom bude ešte jedno zmäkčenie na tie suroviny, ktoré sa nedajú u nás dopestovať, ako ryža, káva a podobne kakao. Keď ich upravujete alebo pražíte u nás, môže ísť o slovenský výrobok, hoci káva prišla odniekiaľ z Brazílie.“
A čo výrobky, ktoré sú z vyvezenej slovenskej suroviny a k nám sa vracajú ako hotový výrobok? Napríklad vyvážame jahňacie a dovážame údené šunky.
„Tento problém naozaj existuje. Najmä pri hovädzom mäse. Až 68 percent živej hmotnosti nám odchádza von a v rozpracovanej alebo polorozpracovanej podobe sa nám vracia zase späť. To chceme riešiť cez koncepciu poľnohospodárstva.“
Ako spotrebiteľ rozozná slovenský výrobok?
„Pomaly každý výrobca, každý zväz má svoju značku. A spotrebiteľ je z toho zmätený. Navrhujeme, aby sa používala jednotná značka Kvalita-SK. Túto budeme podporovať ako jedinú slovenskú značku. Výrobok, ktorý nebude mať túto značku, nebude braný do štatistiky ako domáci výrobok. Čiže výrobca sa bude snažiť, aby tú značku dostal. Budeme ju dávať zadarmo, bude o ňu musieť požiadať a preveríme ho, či to spĺňa.“
Bude Coca-Cola vyrábaná v Lúke nad Váhom slovenským výrobkom?
„Má slovenskú vodu, podmienku 75 percent vstupov zo Slovenska bude asi spĺňať.“
Stále hovoríte, že nákup potravín v jedálňach je problém. Ako politik viete, že tender sa dá ušiť na konkrétneho dodávateľa podľa osobných preferencií či politickej príslušnosti. A pri jedálňach by ste to mohli využiť pozitívne, dávať férové tendre na kvalitné potraviny. Zákon tomu nebráni. Je naozaj nekvalita v jedálňach problémom legislatívy?
„Musíme si uvedomiť, že o všetkom rozhodujú ľudia. Samozrejme, keď päť percent jedální vie nakupovať slovenské potraviny, mohlo by aj tých 95 percent ostatných. Len to nerobia, lebo majú rôznu skúsenosť. Schopnosť a obratnosť vedúcich jedální je rôzna. Niekto to berie z toho ľahšieho konca, niekto z toho komplikovanejšieho. Tu by mala pomôcť legislatíva a povedať, že keď to neviete tak obratne naformulovať, tak využite tento paragraf.“
Nie je jednoduchšie nepridávať do zákonov paragrafy a vychovávať tie vedúce jedální, aby dokázali kupovať obratnejšie?
„Riešení je mnoho. Mohlo by to ísť aj cez osobitný účet združenia rodičov, ale za tento návrh ma kritizovali. No uvedomte si, že keď rodičia platia stravné na účet školy, tie peniaze sa okamžite stávajú verejnými prostriedkami a tak sa k nim musia tie vedúce aj správať. Keby to išlo cez rodičov, budú mať voľnosť pri nakupovaní a každý mesiac pošlú správu, čo, odkiaľ a za koľko nakúpili. Ale to je jeden z mnohých návrhov.“
Agrorezort podal k novele zákona o verejnom obstarávaní aj návrh, aby sa menšie jedálne úplne vyňali spod pravidiel nákupov.
„Vieme sa toho návrhu vzdať. Keď urobíme výnimku na 30-tisíc eur pre nákupy jedální, väčšina jedální bude ošetrených. Práve jedálne, ktoré už dnes dokážu dobre nakúpiť, sú zvyčajné tie väčšie, kde majú lepšie vyškolených pracovníkov, vedia sa lepšie hýbať v predpisoch.“
Ako to funguje tu v jedálni na ministerstve?
„Dostali pokyn, že majú hľadať domácich výrobcov. Ide to.“
Keď sa povie, že chcem len slovenské potraviny, nie je to diskriminácia, veď kvalitné potraviny vie dodať aj Poliak.
„Keď v školskej jedálni poviete, že chcete slovenské potraviny, napĺňate literu kódexu o školských jedálňach, čiže robíte absolútne to, čo je v prvej vete kódexu napísané: zdravé, čerstvé, regionálne. Žiadna diskriminácia. Robia to aj v iných krajinách, spolupatričnosť k domácim výrobcom sa vonku ani nemusí zdôrazňovať, je tam automaticky.“
Často sa hovorí, že problémom je práve cena, že slovenské výrobky sú drahšie a ľudia sa rozhodujú podľa ceny.
„Je to jeden z názorov. Máme posledný prieskum, ktorý hovoril, že 80 percent ľudí je ochotných priplatiť si, pokiaľ má istotu, že je to kvalitná, čerstvá domáca potravina. No máte zhruba 20 percent občanov, ktorí budú stále preferovať cenu.“
Keď hovoríme, že potravinársky biznis je obrovský, neuškodí mu, keď sa obmedzí práca cez víkendy a sviatky?
„Je to skôr pohľad morálky, pohľad sociologický, či rodiny majú dosť času, aby ho strávili aj spolu. Tu by biznis mal ísť trošku bokom. Ja som väčšinou cez týždeň s rodinou takmer ani nežil, ale preto som sa snažil sobotu či nedeľu dohnať deťom, aby mali pocit, že majú aj otca, nielen matku. Moje deti sú už dospelé, ale doteraz si pochvaľujú, že v sobotu a nedeľu boli raňajky a obedy vždy spoločné. A diskusia pri raňajkách a obede bola neobmedzená, či som mal nejakú prácu, alebo nemal. Dokedy sa ma deti niečo pýtali, dovtedy som im trpezlivo vysvetľoval a odpovedal. Nikdy som im nepovedal, že nemám na ne čas. Možno to je ten fenomén, prečo sa niektorí politici snažia obmedziť predaj, aby dali priestor rodičom venovať sa aj rodine.“
A ako to vidíte vo vašom rezorte?
„Je to otázka zvyku, veľkú časť života som prežil, keď sa sobotu a nedeľu nepredávalo. Voľakedy bolo bežné, že si susedky chodili požičiavať. Dnes, keď im niečo chýba, pošlú manžela, nech to dokúpi. Možno sa takto susedky znova stretnú.“
