Angela Merkelová a zvyšok hláv krajín sa štvrtok a piatok stretávajú, aby sa dohodli, akým spôsobom použijú peniaze z eurovalu pre banky.
Krajiny, ktoré majú veľké problémy, chcú veľa peňazí a chcú ich čím skôr. Angela Merkelová je proti takému prístupu. Nie je až tak silná ani presvedčená, aby na všetko hovorila nie, ale dosť na to, aby umravnila hru na rýchle prachy.
Preto im odkázala, že nech nepočítajú s tým, že to bude od prvých mesiacov budúceho roka.
Možnosti, ktoré ponúka trvalý euroval (teda peniaze), lákajú krajiny zamotané vo svojich problémoch. Najradšej by to spravili tak, že by si požičali peniaze z eurovalu, ale tie by nešli priamo im, ale do vybraných bánk. Niektoré krajiny majú s ich financovaním dosť veľké problémy. Pre tieto krajiny by to malo niekoľko výhod, napríklad:
nebrali by pomoc ako krajiny, čiže by sa vyhli tomu, aby tam niekto chodil a komandoval ich ako je to napríklad v Grécku,
ak sa budú z eurovalu financovať priamo banky, teda neprejde to cez účtovníctvo vlády, tak sa tieto pôžičky nezapočítajú do deficitu.
Merkelová používa svoju starú taktiku. Neriešiť neschopnosť krajín poradiť si s vlastnými problémami tak rýchlo, ako by si oni predstavovali. Ale nechá ich trochu sa povariť a predstaví im vlastný odhad toho, čo sa kedy udeje.
Už dávno zistila, že čím väčší stres v krajinách, ktoré sa dostali do problémov, tým vyššia je ich ochota niečo za úspech obetovať.
V tomto prípade odkaz znel: chcete peniaze pre banky z eurovalu? Fajn, ale nie tak rýchlo. Najprv musíme vybudovať poriadny dohľad Európskej centrálnej banky nad tými vašimi poloskrachovanými bankami. A viete, vybudovať dobrý dohľad, to zasa nie je také jednoduché...
Na čom sa dohodli lídri v prvý deň eurosummitu?
Z Bruselu píše Miriam Zsilleová
