Súkromné poisťovne môžu zdravotníctvo tunelovať aj zefektívňovať. Podľa toho, čo im dovolíte.
Ste presvedčení, že súkromné poisťovne dávajú lekárom málo peňazí, lebo si berú na zisk, a štátna VšZP viac? Potom vás prekvapí, že viac peňazí za svojich pacientov dnes platia ambulanciám a nemocniciam práve Dôvera a Union.
Pritom ešte pred dvoma, troma rokmi to bolo naopak. To je len krátka ukážka na začiatok úvahy o poisťovniach, aby bolo hneď jasné, že svet nie je jednoduchý.
Ako parazitovali
Samozrejme, súkromné poisťovne nie sú dobré víly, ktoré sa presťahovali z lesa do open-space kancelárií. Pre peniaze urobia bársčo.
Stačí sa pozrieť na záhadné masové prepoisťovania v rómskych osadách každý rok koncom leta. Osadníci sú pre zdravotné poisťovne lukratívni, lebo štát za nich platí poistenie, ale oni k lekárovi veľmi nechodia.
No súkromné zdravotné poisťovne majú toho na svedomí oveľa viac. Obe, najmä Dôvera, celé roky profitovali z toho, že mali mladších a zdravších poistencov ako štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Poisťovne si to čiastočne kompenzovali, časť svojich príjmov museli súkromné posielať do štátnej. No presnejšie prepočty, ktoré sa začali robiť až minulý rok, ukázali, že prispievali oveľa menej, ako by mali.
Filozofia zdravotného poistenia je u nás totiž taká, že ak má poisťovňa veľa chorých, teda drahých pacientov, nemala by na to doplácať a ostatné by sa jej na nich mali poskladať.
Dôvera a Union dostávali celé roky peniaze na úkor všetkých pacientov. Išlo približne o tridsať, štyridsať miliónov eur ročne. Dnes je nový systém s novými vzorcami na svete a Dôvera s Unionom každý mesiac posielajú do VšZP viac peňazí ako predtým.
Aby sme boli spravodliví, VšZP bývala čiernou dierou. Keby bola efektívna aspoň ako súkromné poisťovne, ušetrila by ešte väčšie peniaze. Čo sa stane, ak sa poisťovne zlúčia?
Malý, neistý a ďaleký zisk
Ak by vláde rovno zostali aj všetky zdroje, ktoré si súkromné poisťovne vyplácajú ako zisk a na prevádzku, zdravotníctvo by získalo niekoľko desiatok, eventuálne niečo vyše sto miliónov eur ročne.
Na porovnanie, výdavky na zdravotníctvo sú asi 5,5 miliardy. Už desať rokov pritom zvyšujeme rozpočet pre zdravotníctvo každý rok o viac ako tristo miliónov eur, priemerne. A to ešte treba rátať aj s nákladmi na odkúpenie či vyvlastnenie. Len kým sa splatia tieto náklady, ubehnú dlhé roky.
Ak by aj všetko vyšlo ideálne a tak, ako si prepočítala vláda (skúsenosť nás učí, že takéto prepočty sú vždy príliš optimistické), efekt zo zrušenia poisťovní je ďaleký, neveľký a neistý. Zavedenie jednej poisťovne však môže náklady za zdravotníctvo aj zvýšiť. O tom neskôr.
V čom je problém
Ak sa porovnáme s inými krajinami, napríklad aj s Českom, tak naše zdravotníctvo je výrazne neefektívnejšie. Za tie isté peniaze možno mať oveľa lepšie zdravotníctvo.
Dva nedávne odhady (MMF a OECD) hovoria, že na zdravotníctvo vynakladáme až dve tretiny zdrojov zbytočne, teda v systéme sa stratia viac ako tri miliardy. Tridsaťnásobok toho, čo si vláda myslí, že získa, keď zlúči poisťovne. Ak by sme neboli ideálnou, ale priemernou krajinou spomedzi tých, ktoré sa sledovali, stále by sme ročne mali ušetriť plusmínus miliardu.
Nebolo to tak vždy. Dlho sme sa držali na relatívne znesiteľnej úrovni, napríklad oproti Česku. Potom sme však začali rýchlo zvyšovať objem peňazí do zdravotníctva. A čo sa stalo?
So zdravotníctvom nič. Máme zhruba to, čo sme mali, akurát za to dávame oveľa viac peňazí. A tie peniaze sa nestratili ani v Unione, ani v Dôvere. Kde tie peniaze teda končia? V plytvaní.
Príklady: Na lieky dávame v prepočte na obyvateľa dvakrát toľko peňazí ako Česi či Dáni či o tretinu viac ako celá OECD. Najčastejšie predpisované širokospektrálne antibiotiká predpisujú naši lekári až sedemkrát častejšie ako napríklad vo Švédsku.
Raj výrobcov liekov
Pre farmafirmy je Slovensko taký milý malý hlúpy raj. (V tomto smere sa aspoň niečo pohlo, keď vláda pred tromi rokmi vypracovala systém určovania cien liekov tak, aby patrili medzi najnižšie v Únii). Pacienti si zvykli, že k lekárovi sa chodí po lieky a lekári s tým nemajú problém, predpisujú ako na páse.
Neefektívna je sieť nemocníc, priveľa hospitalizácii, pridlhé hospitalizácie, systém, ktorý nemocnice často odmeňuje za to, že si pacienta nechajú u seba, aj keď to nepotrebuje, že ho hospitalizujú oveľa skôr ako treba a podobne.
Farmafirmy nie sú jediné, pre koho je naše zdravotníctvo slušný biznis. Riaditeľov veľkých nemocníc nominujú ako šéfov štátnych firiem – teda politicky. Nebudeme hneď tvrdiť, že všetci kradnú, ale faktom je, že obstarávanie nemocníc je asi najhoršie v celej verejnej správe.
Keď sa INEKO pozrelo na verejné obstarávania v šesťdesiatich nemocniciach, vyšlo mu, že až v dvoch tretinách obstarávaní sa vôbec nesúťažilo, keďže podmienky boli také, že sa nakoniec zapojil len jeden uchádzač, ktorý nakoniec zákazku dostal. A že mnohé zo skupín, ktoré sú úspešné, majú prepojenie na politikov, takisto neprekvapí.
Čo s tým majú poisťovne
Problémom nášho zdravotníctva je plytvanie, hoci všade počuť, že nemá peniaze. Keďže tento článok je o poisťovniach, zásadná otázka znie: akú úlohu v tom zohrávajú poisťovne?
Rozdeľovanie peňazí poskytovateľom je často čistá politika. Politici vedia, že zdravotníctvo je jednou z top vecí, ktoré hýbu náladami voličov.
A tak sa len snažia, aby to fungovalo aspoň tak ako doteraz. VšZP často plní úlohu posielania peňazí tam, kam je politické zadanie. A politické zadanie je radšej do toho moc neštúrať, lebo voliči nemajú radi, keď sa v zdravotníctve niečo mení. Silná štátna poisťovňa je tak politickým nástrojom konzervovania tohto stavu.
Presne takto to fungovalo aj vtedy, keď bola Zuzana Zvolenská šéfkou VšZP za prvého Fica. Výsledok bol vyše stomiliónová sekera pri jej odchode a špeciálny ozdravný režim pre poisťovňu.
Pridanou hodnotou súkromných poisťovní je, že do systému vnášajú snahu robiť veci efektívnejšie a v mnohom sa im to darí. Vďaka nim vieme porovnávať, ako veľmi je efektívna aj štátna poisťovňa, čo na ňu vytvára tlak správať sa rozumnejšie. Pri jej obratoch má tento tlak hodnotu desiatok miliónov.
Ak v niektorých oblastiach súkromné poisťovne ešte parazitujú, treba to obmedziť a v inom sa od nich učiť. Považujem to za oveľa lepší nápad, ako veriť, že keď urobíme veľkú poisťovňu, tak niekto, koho dosadí Fico či Paška, či Uhliarik, či hocikto iný, z toho urobí dlhodobo dobre fungujúcu vec. Ako keby sme na Slovensku mali skúsenosti, že štát je dobrým majiteľom hocičoho.
Koniec koncov, miliardy zbytočne vyhadzovaných peňazí na zdravotníctvo sú silným dôkazom toho, čo štát v tejto oblasti zatiaľ dokáže.
Keby sme aj hry dostali, vyčíslenie predbežných nákladov na 1,15 miliardy eur sa nesmie brať vážne, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
