Tri štvrtiny surovín zo Slovenska bude limit pre domáce potraviny. Niektorí obchodníci už testujú, či ho splnia.
BRATISLAVA. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek je prvým šéfom tohto rezortu, ktorý definoval, ktorá potravina je slovenská a ktorá nie.
Sektor doteraz fungoval bez tejto definície, no Jahnátek ju potrebuje, kedže na pulty chce dostať 80 percent slovenských potravín.
Za slovenský výrobok možno považovať len taký, ktorý má „75 percent vstupov vyrobených alebo dopestovaných, alebo inak získaných na území Slovenskej republiky“, vysvetlil minister.
Slovenská bude káva aj Coca-Cola
Dočasnú výnimku dostane bravčové mäso. Vyrába sa ho u nás primálo.
Slovenská bude aj dovezená káva, ktorá sa vypraží a zabalí u nás. Podobne to bude aj s ryžou či kakaom.
Slovenským výrobkom by tak podľa Jahnátkovej definície bola napríklad aj Coca-Cola vyrábaná v Lúke.
Slovenské výrobky chce Jahnátek odlišovať jednotnou značkou – Kvalita SK. „Každá gazdiná vrátane mojej ženy musí v momente rozpoznať, čo je slovenský výrobok a čo nie,“ povedal.
Výrobok bez tejto značky sa do štatistík ako slovenský nedostane. Značku používa zatiaľ okolo 400 výrobkov.
Do zákona to chce Jahnátek dostať v priebehu budúceho roka.
Pozrite si aj Jahnátkovu mapu zlých obchodov a navrhnite jej zlepšenie.
Definícia aj pre reťazce
Riadiť sa definíciou slovenského výrobku z dielne ministra Jahnátka budú musieť aj reťazce pri svojich štatistikách o počte domáceho tovaru na pultoch.
Jahnátek chce, aby do štatistík dávali reťazce len potraviny vyrobené na 75 percent z domácich surovín. Tie často k slovenským radia aj výrobky pod svojimi privátnymi značkami, no bez uvedenia výrobcu.
Jahnátkovej definícii sa potešil reťazec Kaufland. „Zjednotí to meranie podielov,“ hovorí hovorca reťazca Martin Gärtner. Myslí si, že okrem podielov by sa mali uvádzať aj absolútne počty domácich výrobkov.
Sieť CBA už ministerskú definíciu testuje. „V krátkom čase budeme vedieť presný položkový stav,“ povedal jej viceprezident Vladimír Kocourek.
Zdržanlivejší bol reťazec Tesco – počká si na to, v akej podobe sa definícia dostane do zákona a vyhlášok.
Toľko nevyrobíme
Dosiahnuť cieľ 80 percent domácich výrobkov na pultoch, ktorý si dal minister, považuje analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský za nereálne.
„Toľko vstupov naša prvovýroba ani potravinári pre takú rozsiahlu obchodnú sieť nezabezpečia,“ hovorí.
V predaji nie je podľa neho toľko potravín, ktoré by spĺňali ministerskú definíciu 75 percent súčastí zo Slovenska.
Okrem toho, tlačiť domáce výrobky nasilu do popredia nepovažuje Drahovský „ani za zdravé, ani za logické“.
Ministerská definícia by potrápila mäsiarov
Niektorí výrobcovia už teraz využívajú slovenské suroviny nad ministerský limit. Problém by mali hlavne mäsiari.
BRATISLAVA. Definícia slovenského výrobku ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka potrápi mäsiarov. Dodržať by mali 75 percent vstupov z domácich zdrojov. No napríklad pri bravčovom mäse by firmám slovenské chovy nestačili.
Bravčové z dovozu
„Väčšia časť surovín – bravčové a hovädzie mäso sa dováža z iných krajín Únie,“ hovorí riaditeľ Mäsokombinátu NORD Svit vo Svite Ľubomír Kozubík. Predpokladá, že dodržať takýto limit nedokáže ani jeden z veľkých spracovateľov mäsa. Vidí za tým hlavne pokles počtu chovaných zvierat u nás.
„Dávame prácu mnohým ľuďom tu na Slovenskú,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Tauris Ľubomír Golis. Výrobky firmy považuje preto jednoznačne za slovenské. Nejde o to, či základná surovina pochádza zo Slovenska, z Česka či Nemecka, dodal.
Bravčové mäso nakupuje firma Berto vo Vysokej pri Morave už naporciované v zahraničí. Domáci výrobcovia totiž pokryjú spotrebu firmy len na desatinu, hovorí za Berto Branislav Netri.
Kuraciny je dosť
Dostatok je aj kuracieho mäsa. „Na Slovensku je v prípade hydiny dostatok kapacít na splnenie podmienky sto percent vstupov,“ hovorí Mikuláš Šranko z firmy Hyza.
Problémy sú u nás len s mäsom a výrobkami z moriek, ktoré sa u nás už takmer nechovajú, dodáva Šranko.
Jogurty či džem len naše
Problém s ministerským limitom by nemali spracovatelia mlieka. „Produkcia mlieka na Slovensku je na úrovni sebestačnosti,“ hovorí predseda predstavenstva spoločnosti Milsy z Bánoviec nad Bebravou Stanislav Voskár.
Problém by nemali ani výrobcovia cukru či džemu.
Zdenka Kollárová
