Kryli swapové operácie presne úverové produkty, na ktoré sa brali? Bolo toľko swapov, koľko bolo úverov?
„Swapy sa viazali výlučne na investičné úvery, ktoré mala firma. Pred krízou Európa atakovala Euribor na hrane päť percent, motivácia bola eliminovať rast úrokov, pretože sme boli tlačení do znižovania nákladov, ktoré vstupovali do zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme so štátom.“
Presne na tie úverové objemy, ktoré boli zapožičané, sa robili swapy?
„Áno, nič nad rámec.“
Boli v zmluvách možnosti, ako do nich vstupovať, keď úroky klesajú oproti tomu, čo bolo zafixované?
„Deriváty sme dohodli v čase, keď nikto nevedel, na akej úrovni sa rast úrokov zastaví. Riešili sme swapy, ktoré mali obmedziť abnormálny rast úrokov, ktoré by vstupovali do nákladov firmy. Konštrukcie boli rôzne, zaoberali sa tým ľudia na finančnom odbore. V čase, keď sme to uzatvárali, ani najhorší bankový či náš scenár nepredpokladali to, čo sa udialo. V rokoch 2008 - 2009 sa zemeguľa zbláznila, začala sa uberať opačným smerom. Dnes je úrok pod percentom. Je to kuriózne, že platíme hedging a máme extrémne nízke úroky. Keby sa svet vyvíjal normálne, v nejakej tendencii, platíme primerané, vyššie úroky ako dnes. Vtedy sme mali veľmi vysoké úroky a získavali sme zo swapov sanáciu vysokých úrokov, dnes máme nízke úroky a doplácame cez swapy.“
Niektoré kontrakty sú dlhodobé. Existovala možnosť refixácie pevnej sadzby po istom období?
„Ja si to naozaj detailne nepamätám. Robili sme korekcie, keď sa to vyvíjalo negatívne. Ľudia, ktorí to pripravovali, dávno v tejto firme nepracujú. Ťažko sa mi reaguje na konkrétne veci. Je to veľký časový odstup a vecne to robili ľudia, ktorí tomu rozumeli a, žiaľ, aj oni to z dnešného pohľadu nedomysleli. Lebo naozaj, kto by bol vedel pred krízou, čo sa udeje, tak bol by urobil geniálne obchody a dnes leží na Bahamách. Lebo ani jasnovidec nedokázal predvídať, čo sa udialo.“
Páni radi riziko, komentuje František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Bývalý šéf železníc Ondrej Matej tvrdí, že bol prvý, kto začal s takýmito operáciami, ale hovoril o menových swapoch. Na železniciach hovorili, že sa zaisťovali iba úroky, kurzy nie.
„Predpokladám, že Ondrej Matej má veľký časový odstup. Prvý derivát bol robený v roku 2006, on vtedy odišiel, zrejme si to nepamätá celkom presne.“
Vy ste boli vtedy ekonomickým riaditeľom.
„Podo mňa patril aj finančný odbor, ktorý mal riaditeľku, oddelenia. Matej si to podľa mňa už nepamätá veľmi dobre. Platí to, čo povedal pán Húska, súčasný ekonomický riaditeľ našej firmy. Bývalá finančná riaditeľka bola odvolaná pri prvom probléme a kolega Húska bol prijatý na vedenie finančného odboru a snažil sa riešiť situáciu.“
Viacerí experti, s ktorými sme hovorili, nemajú nič proti tomu, čo ste urobili. Ale niektorí sa pýtali, či železnice boli dosť vybavené na to, čo uzatvárali. Banky a iné spoločnosti majú na to celé tímy, oddelenia. Ako to bolo zabezpečené?
„Fungoval finančný odbor a vždy bol partner na druhej strane. My sme dali tému mnohým bankám, že máme problém neprimeraného rastu úrokov, dajte nám riešenie. Banky, ktoré majú expertov, ponúkali riešenia rôzneho typu, ako do budúcnosti ochrániť firmu pred neprimeraným rastom úrokov, a z nich boli vybrané tie riešenia, ktoré firma mala vo svojom portfóliu. Opierali sme sa prioritne o znalosti bánk, ktoré nám to ponúkali. My sme vedeli urobiť alternatívne scenáre, ale ponúkaný swap bol vecou konkrétnej banky.“
Čiže ste mali viacero ponúk a mohli ste si vybrať, ktoré sú najlepšie?
„Áno, mali sme kapacitu pár ľudí na finančnom odbore, ktorí tomu rozumeli s tým, že tam bola úzka komunikácia s rôznymi bankami. Keď ste pozerali naše firemné podklady, tak sme mali rôzne deriváty s rôznymi bankami. To bolo z prípadu na prípad, že sa vybrala ponuka, ktorá sa javila pre firmu najlepšia.“
To fungovalo, cez výzvy?
„Oslovením bánk. Podobne, ako keď zháňate podnikové financovanie, nevypisujete obstarávanie. Oslovili sme päť – sedem bánk podľa toho, čo sme vedeli, že sa zaoberajú takouto agendou. Naspäť prišli rôzne ponuky, kolegovia to konfrontovali a dávali odporúčania. Nehľadajte za derivátmi nič iné, je to veľké trápenie pre firmu spôsobené krízou. Po funuse je každý generálom. Niekedy sa dobrý úmysel obráti proti vám. Mali sme už pre to viac sedení na úrovni predchádzajúceho ministra. Orgány spoločnosti, dozorná rada sa tým zaoberali, ale sú veci, ktoré viete zmeniť, a sú veci, ktoré len veľmi ťažko alebo iba nejako čiastočne.“
Preto som sa pýtala, ako sú tie zmluvy stavané, či sa nedá s bankami dohodnúť, meniť fixovanú sadzbu?
„Celé je to o tom, za akých podmienok to bolo uzatvorené na začiatku. Samozrejme, že banka má za tým nejaké zložité štruktúry, ktoré platia v danom momente a potom už naozaj závisia od vývoja na trhu, od konkrétnych sadzieb, ukazovateľov, a to sa všetko premieta do aktuálneho ocenenia toho-ktorého derivátu vždy k nejakému konkrétnemu dátumu.“
Máme tu jednu zmluvu o derivátoch a tam ste podpísaný vy a v tom čase riaditeľ železníc Milan Chúpek za železnice a na druhej strane VÚB banka a za ňu menovec pána Chúpeka – Milan Chúpek. Oni sú v akom rodinnom vzťahu?
„Viem položiť na stôl zmluvu s VÚB o uzatvorení derivátového obchodu, kde podpisoval pán Chúpek za železnice a na druhej strane za VÚB nepodpisoval žiadny pán Chúpek. To bol základ vzťahu s VÚB. To viem zaručene dokázať. Nie je tam pán Chúpek. To bol základ, keď sme riešili konkrétny derivát s VÚB-kou. To, že potom boli technické špecifikácie, tak tam mohli figurovať iní ľudia.“
Asi bola nejaká rámcová zmluva a potom boli čiastkové zmluvy.
„Boli ďalšie zmluvy, ktoré upravovali konkrétnu transakciu alebo konfirmácia ako potvrdenie, ale základ bol položený a potvrdený kompetentnými osobami, ktoré mali právo podpisovať na druhej strane a to nebol pán Chúpek.“
Čiže, nie je to jeho syn?
„Opýtajte sa pána Chúpeka. Čo vám mám na to povedať?“
Na papieri ste podpísaný aj vy, aspoň viete, či si tykali, alebo vykali? Alebo je náhoda, že sa rovnako volajú?
„Štatutári spoločnosti bežne podpisujú množstvo zmlúv bez toho, aby sa stretli so štatutármi druhej strany. Zmluvy boli v pripomienkovom procese na jednej a na druhej strane a výsledok podpísala jedna strana, druhá strana.
Predsa len ten človek pracoval vo VÚB banke, nemohlo to nejakým spôsobom ovplyvniť výber banky a dohodnuté podmienky?
„Ten konkrétny derivát vybrali kolegovia, ktorí sa tým zaoberali u nás, či to bola banka X, či to bola banka Y. Ktoré riešenie bolo lepšie a lepšie vyhovovalo spoločnosti, tak to riešenie bolo vybrané. Naozaj, nehľadajte za tým nič, čo tam nie je.“
Čo sa s tým bude diať teraz? KPMG ocenili súčasnú hodnotu derivátov na mínus 40 miliónov eur.
„Súčasná hodnota nemusí znamenať nutne budúcu reálnu hodnotu. Neviem presne, čo sa všetko ešte dá s tým aktuálne urobiť. Viem však, že komplikovaný derivát je už ohraničený stropom, lebo sa k nemu urobil kontra derivát, ktorý ohraničil riziko. I keď bude kríza ešte povedzme desať rokov, tak nezaplatíme nikdy viac ako stanovený cap. Možnosti ďalšej reštrukturalizácie sú obmedzené.“
Keby ste dnes robili takéto deriváty, urobili by ste iné podmienky, aby sa to dalo viac prispôsobovať?
„Viete, po boji je každý generálom. Keby bolo keby... Bol tam mančaft, ktorý sa tým zaoberal.“
Potom čo odišli tí ľudia, bolo možné riadne spravovať deriváty?
Nepýtajte sa ma, ja som v tej firme nejaký čas nepracoval. Bola tam nejaká garnitúra, ktorá neviem čo s tým robila.“
Vy ste mali určité prestávky a tam je asi dôležité, čo manažmenty robia postupne, ako s bankami priebežne rokujú.
„Nechcem to hodnotiť, ja na rozdiel od predchodcov nekomentujem, čo mohli urobiť. Možno urobili všetko, čo mohli, možno nie. Máme vo firme veľa iných starostí. Napríklad ťažkú nehodu z piatka, kde sa nám zranili cestujúci i zamestnanci. To sú vážnejšie veci ako derivát, na ktorom možno stratíme a možno sa dostane do normálu.“
Nevieme, ako si čínski komunisti vyberajú šéfov štátnych podnikov, ale jeden rozdiel oproti Slovensku tu je: nedovoľujú im špekulovať so štátnymi peniazmi, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
