Špeciálny fond na záchranu regiónov zriadila vláda v júli. Na pomoc sa už z neho minulo viac ako 17 miliárd eur. Po štyroch mesiacoch fungovania je takmer prázdny.
MADRID, BRATISLAVA. Prasknutie realitnej bubliny cíti Španielsko aj po štyroch rokoch. Vládu v Madride požiadal o finančnú pomoc ďalší región.
Kantábria na severe krajiny vyčíslila, že potrebuje na záchranu 137 miliónov eur.
Od júla už o úver požiadalo deväť zo sedemnástich regionálnych vlád. Majú totiž nesplatené záväzky, ktoré nedokážu uhradiť. Na finančných trhoch by peniaze nezískali.
V čase rozmachu šli reformy a úspory podľa televízie BBC bokom. Regióny sa zadlžovali a nebáli sa míňať aj na zbytočné projekty, napríklad na nevyťažené letiská, cesty a hotelové komplexy.
Po realitnom boome v roku 2008 prišli samosprávy o výraznú časť príjmov vo forme daní a poplatkov za stavebné povolenia od stavebníkov.
Fond je takmer prázdny
Vláda v Madride zriadila v júli na pomoc svojim regiónom špeciálny fond, v ktorom bolo 18 miliárd eur. Ten je však už takmer vyčerpaný, podľa televízie Bloomberg v ňom zostalo už len asi 700 miliónov eur.
Vývoj
Španielska ekonomika
HDP Španielska kleslo v treťom štvrťroku o 0,3 percenta , očakávalo, že klesne o 0,4 percenta, ide o piaty pokles za sebou, krajina sa nachádza v druhej recesii za posledné tri roky , infláci a v októbri dosiahla 3,5 percenta , v septembri bola 3,4percentná, nezamestnanosť dosiahla rekordných 25 percent , spotreba domácností klesla v októbri medziročne o 12,5 percenta.
Fond naplnili peniazmi aj banky. Šiestimi miliardami eur zadotovali regióny cez štátnu lotériu, zvyšok vo fonde pochádza z rozpočtu vlády.
Solidaritu bánk voči regiónom posilnil aj 60 miliardový úver, ktorý získali španielske banky. Poskladali sa naň štáty eurozóny.
Vzťah bánk a vlády označujú ekonómovia za formu synergie. Ekonóm Joseph Stiglitz pre denník New York Times napísal, že ide „voodoo economics“. Tvrdí, že vláda zachraňuje banky a zvyšuje si tak dlh, ktorý banky splácajú cez skupovanie štátnych dlhopisov.
Španielska ekonomika sa od júla do septembra prepadla o 0,3 percenta, bez práce je každý štvrtý Španiel. Zdražuje sa v obchodoch, inflácia dosiahla 3,5 percenta.
Od septembra vláda zvýšila DPH z 18 na 21 percent. Cez leto preto Španieli na poslednú chvíľu podľa denníka The Guardian nakupovali autá, nehnuteľnosti aj elektroniku. Aj preto bol prepad ekonomiky zatiaľ relatívne mierny.
Katalánci chcú svoj štát
V krajine pre škrty a vyššie dane rastie aj sociálne napätie. Najbohatší región Katalánsko, označovaný za továreň krajiny, sa chce od Španielska odpojiť. Produkuje pritom pätinu HDP krajiny.
Kataláncov čakajú 25. novembra predčasné voľby. Republikánska ľavica Katalánska kampaň postavila na referende o nezávislosti.
Za nezávislosť vyšlo do ulíc Barcelony začiatkom mesiaca 1,5 milióna ľudí. „Madrid nás využíval už dosť dlho,“ povedal pre denník The Wall Street Journal Josep Casadella. Vláda požiadavku odmieta a referendum zamietla.
Oveľa menšie protesty organizovalo aj proeurópsky orientované obyvateľstvo. Na transpatentoch mali heslá: „Pomoc Európa. Nacionalisti sú šialení“.
Katalánsko požiadalo o päť miliárd eur na záchranu v auguste. Politici úspory a škrty nadiktované Madridom odmietajú.
Tvrdia, že na záchranu by peniaze nepotrebovali, ak by centrálna vláda daňové príjmy rozdeľovala spravodlivo. Až 43 centov z každého eura zaplateného na daniach sa do Katalánska nevráti.
Európa sa musí pripraviť na nové štáty, tvrdia Katalánci
Prečítajte si článok >>
