Keď vo výťahu vidíte suseda s novým zámočníckym kufríkom, nemáte dôvod na zlý pocit. Najmä, ak je opravár. Iné je, keď nie je opravár a keď mu pravidelne klope polícia na dvere s podozrením, že občas otvorí aj tie dvere, ktoré by nemal. Aj vtedy je možné, že váš zlý pocit je len predsudok. Ale veľmi logický a užitočný.
Ministerka zdravotníctva vydala príkaz, podľa ktorého nemocnice a iné zariadenia, na ktoré má dosah, nemôžu bez súhlasu a dozoru jej úradu nakupovať nič hodnotnejšie. Ide o celkom pozoruhodný krok, ktorý si koleduje o malú sondu do systému vykrádania zdravotníctva. Iba pre kontext.
Ak by naše zdravotníctvo fungovalo efektívne, tak na to, aké dosahuje výsledky, by mu podľa OECD mala stačiť polovica rozpočtu. Teda tri-štyri miliardy eur. Rovnako veľká suma teda doň ide zbytočne. Aj preto, že máme zlé budovy, zlú koncepciu či princípy zdravotníckeho manažmentu, ktoré sme zdedili po komunistoch. Môžeme len tipovať, koľko sa z vyplytvaných peňazí reálne ukradne, no určite ide o desiatky, pravdepodobnejšie o stovky miliónov eur.
Riaditelia veľkých nemocníc, patriacich priamo pod ministerstvo, sú politicky dosadení a prakticky neobmedzení páni. Môžu nakupovať podľa vlastných kritérií a od koho chcú. Výsledkom je, že sa rodia kšefty, keď sa drahý prístroj kúpil cez neznámych sprostredkovateľov a s vysokohorskou prirážkou. Alebo sa kupujú prístroje s parametrami, ktoré nemocnica nepotrebuje, ale aspoň sú drahšie. Samozrejme, neorganizujú to len malé sprostredkovateľské firmy, ale najmä vplyvné skupiny. Tie môžu mať rozličné zaužívané názvy, čo ja viem, napríklad paškovci.
Ministerka prijala opatrenie, ktorým chce znížiť vplyv riaditeľov na obstarávanie pre ich nemocnice. Ak by chcela, môže týmto opatrením výrazne znížiť mieru rozkrádania zdravotníctva. No tiež, ak by chcela, môže tak lepšie spoluorganizovať rabovanie zdravotníctva.
Ministerka má v rukách zámočnícku výbavu. Možno len chce robiť poriadnu opravársku robotu. Ale zlý pocit zostáva. Lebo doteraz je o nej známe najmä to, že ako nominantka prvej Ficovej vlády zanechala za sebou poloskrachovanú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a že sa ako tieňová ministerka Smeru stala vysokou manažérkou Dôvery. Práve v čase, keď sa do poisťovne okrem Penty ako majitelia nanominovali aj ďalší slovenskí oligarchovia.
