Komisia si v prognóze všíma, že v tomto roku, kedy má deficit stagnovať na vlaňajšej úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu, výraznejšie ozdravovanie verejných financií neprišlo.
BRATISLAVA. Brusel odhaduje, že naša ekonomika porastie v tomto roku o 2,6 percenta HDP. V máji nám predpovedal rast o 1,8 percenta. Ešte vlani naša ekonomika rástla o 3,2 percenta.
Lepšia prognóza už neplatí o budúcom roku. Rast nášho HDP by sa mal spomaliť na dve percentá. Podobne odhad upravilo aj ministerstvo financií. V máji si Európska komisia myslela, že naša ekonomika porastie o 2,9 percenta.
Pomohli automobilky Ekonomike v tomto roku pomáha najmä čistý export, čo je rozdiel medzi tým, čo sa k nám dovezie a naopak vyvezie.
V prvom polroku zabrali automobilky vďaka novej produkcii osobných áut, kým zvyšok ekonomiky stagnoval, napísal Brusel.
V budúcom roku nás čistý export potiahne menej, pre vývoj v eurozóne a pre bázický efekt. Komisia zhoršila napríklad predpoveď rastu Nemecka z 1,7 na 0,8 percenta. K spomaleniu ekonomiky prispeje aj konsolidačný balík vlády.
Ak by sa jej predpoveď naplnila, v tomto roku by naša ekonomika rástla najrýchlejšie v eurozóne a o rok by nás predbehlo iba Estónsko.
Miera nezamestnanosti by aj v budúcom roku mala dosiahnuť 13,5 percenta, v roku 2014 má klesnúť na 13,1 percenta.
Výsledky, ktoré pre Slovensko na nasledujúce roky odhaduje Európska komisia, sú dobré a ukazujú, že cesta, ktorou sa vybrala súčasná vláda, má svoj zmysel. Po stredajšom rokovaní kabinetu to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).
„Pýtam sa priateľov z opozície, kde je ten obrovský problém so Zákonníkom práce a všetkými opatreniami, ktoré robíme a ktoré majú deklasovať slovenskú ekonomiku?“ opýtal sa Fico.
Analytik INESS Martin Vlachynský hovorí, že ide o prognózy a aj v tomto roku sa menili niekoľkokrát.
Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho sa rast v budúcom roku môže pre zhoršujúci vývoj v eurozóne spomaliť na 1,5 percenta.
Podľa dát zverejnených v stredu sa napríklad priemyselná výroba v Nemecku v septembri prepadla medzimesačne o 1,8 percenta.
Ako sa má tento rok dariť krajinám Únie (medziročný rast HDP v percentách):
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdHB3RkRhcFRwb1ZYcEhYOHQ1RjZTVGc&transpose=0&headers=0&range=A2%3AB29&gid=0&pub=1","options":{"region":"150","titleTextStyle":{"fontSize":16},"vAxes":[{"title":"Left vertical axis title","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"title":"Chart title","booleanRole":"certainty","animation":{"duration":500},"colors":["#cc0000","#d9ead3","#274e13"],"displayMode":"regions","resolution":"countries","hAxis":{"title":"Horizontal axis title","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},"width":500,"height":371},"state":{},"view":{},"chartType":"GeoChart","chartName":"Chart 1"}
Ako Brusel vidí deficit Oveľa pozitívnejšie ako v predchádzajúcej prognóze však Brusel vidí naše rozpočtové hospodárenie.
Brusel si myslí, že deficit našich verejných financií v tomto roku dosiahne 4,9 percenta HDP. Všimol si, že ich výraznejšie ozdravenie v tomto roku neprišlo.
O rok vidí deficit na úrovni 3,2 percenta. Komisia pritom konštatuje, že väčšina konsolidačných opatrení je navrhovaná na príjmovej strane.
Podľa vlády pôjde pod tri percentá. Ak by sa aj podľa ministra financií Petra Kažimíra ukázalo, že má Brusel pravdu, pomôže rezerva v rozpočte vo výške 0,7 percenta HDP.
„Kľúčové je, aby na ňu nesiahli politici,“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Z II. piliera nemusí odísť toľko sporiteľov, ako vláda čaká.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí riziko rozpočtu aj v hospodárení samospráv a v zdravotníctve.
Napriek očakávanému ďalšiemu zníženiu schodku na 3,1 percenta v roku 2014 by mal verejný dlh postupne stúpnuť zhruba o päť 5 percentuálnych bodov až na 56 percent hrubého domáceho produktu v roku 2014.
Slovensko má byť druhé najlepšie Ak Španielsko nepodnikne ďalšie kroky, jeho ekonomika sa v budúcom roku podľa zmenší o 1,4 %
BRUSEL. Ekonomika eurozóny v budúcom roku podľa najnovšej prognózy Európskej komisie (EK) vzrastie len nepatrne, ale v roku 2014 v nej nastane oživenie.
V predikcii, ktorú zverejnila v stredu, EK uviedla, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v roku 2013 posilní iba o 0,1 % po tom, ako za rok 2012 vykáže pokles o 0,4 %. Očakáva sa, že v roku 2014 bude rast menovej únie na úrovni 1,4 %, keďže sa začne prejavovať pozitívny vplyv štrukturálnych reforiem, uviedla EK.
Prognóza EK pre všetky najväčšie ekonomiky eurozóny je pesimistickejšia ako predikcie ich vlád. Nemecko v tomto roku podľa komisie vzrastie o 0,8 %, čiže tak ako predpokladá Berlín. V roku 2013 však nemecký HDP posilní iba 0,8 % a nie o 1 %, ako prognózuje vláda krajiny, uviedla EK.
V prípade Francúzska komisia odhaduje rast v tomto roku iba o 0,2 %, v roku 2013 o 0,4 % a v nasledujúcom roku o 1,2 %. Paríž predpovedá rast francúzskeho HDP v tomto roku o 0,3 %, v budúcom roku o 0,8 % a v roku 2014 o 2 %.
Talianske hospodárstvo v budúcom roku klesne o 0,5 % po tohtoročnom oslabení o 2,3 %. Rím očakáva, že v budúcom roku sa HDP krajiny zmenší iba o 0,2 %.
Ak Španielsko nepodnikne ďalšie kroky, jeho ekonomika sa v budúcom roku podľa EK zmenší o 1,4 % a nie o 0,5 %, ako prognózuje Madrid. V prípade Grécka však EK odhaduje lepší vývoj ako samotné Atény.
Komisia predpokladá, že grécky HDP sa v budúcom roku zmenší o 4,2 % po tohtoročnom poklese o 6 % a v roku 2014 sa už zväčší o 0,6 %. Grécka vláda ráta s poklesom ekonomiky v tomto roku o 6,5 %, v budúcom roku o 4,5 % a s rastom v roku 2014 iba na úrovni 0,2 %.
TASR
Prognoza Slovensko
