Zmeny v Zákonníku práce pocítia zamestnanci aj negatívne.
Mám dobrú správu pre Slovensko: Máme moderný a vyvážený Zákonník práce. Vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer – SD) po schválení rozsiahlych zmien.
Zmenený zákonník, účinný od januára 2013, však napriek vyhláseniu ministra môže niektorým zamestnancom uškodiť.
Dnes napríklad majú zamestnanci, ktorí pracujú vo firme viac ako rok, ale kratšie ako dva roky, nárok na dvojmesačné odstupné v prípade, že podpíšu dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Od januára budú mať nárok iba na jednomesačné odstupné.
Rezort práce má na to aj takéto vysvetlenie: ide o dohodu sociálnych partnerov. Okrem iného chceli sprehľadniť Zákonník práce.
V téme sa dočítate:
Živnosti obmedzia
Richter: Odbory zabránia súdnym sporom
Aké práva budú mať od januára zamestnanci a firmy (prehľad zmien)
Flexikonto iba pre väčších
Do ťažkostí sa od januára môžu tiež dostať malé firmy a ich zamestnanci. Ide o podniky, kde nepôsobia odborári ani iní zástupcovia zamestnancov.
Vedenie firmy sa nebude môcť s pracovníkmi dohodnúť na viacerých veciach. „Do mnohých ustanovení sa opätovne zavedie povinnosť prerokovať, respektíve dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov,“ konštatuje advokátka Katarína Babiaková z právnickej kancelárie bnt attorneys-at-law. Ide napríklad o flexikonto (od januára sa zlúči konto pracovného času a flexikonto do jedného).
Je to systém, ktorý dáva možnosť ostať zamestnancovi doma, keď je málo práce, ale za plnú základnú mzdu. Na druhej strane, keď sa práca nakopí, musí odpracovať nadčasy, ale bez nároku na dodatočné voľno či peniaze navyše. Flexikonto zaviedol do zákonníka ešte Robert Fico za svojej prvej vlády. Dôvodom bolo, aby sa firmy ľahšie vyrovnali s finančnou krízou a nemuseli prepúšťať.
Takto si však od januára budú vedieť pomôcť iba firmy, kde sú odbory, zamestnanecké rady či dôverník.
„Na zavedenie konta pracovného času bude nevyhnutný súhlas zástupcov zamestnancov. Ak ich zamestnávateľ v závode nemá, konto zaviesť nebude môcť,“ vysvetľuje Babiaková.
Flexikonto dnes podľa právnikov malé firmy bez odborárov môžu mať. „Takáto strata flexibility môže mať za dôsledok rušenie pracovných miest,“ tvrdí poslanec Jozef Mihál (SaS).
Ministerstvo odpovedá európskou smernicou: „Jednoznačne vyplýva, že na obdobie, kde sa pracovný čas rozvrhuje nerovnomerne až na 12 mesiacov, sa musí dosiahnuť dohoda so zástupcami zamestnancov.
Odbory v prvom rade
Podľa exministra Mihála sú európske smernice veľmi gumové a dajú sa vykladať tak, ako to vláda potrebuje.
To, že postavil Zákonník práce odborárov nad zamestnancov a tým môže skomplikovať život hlavne ľuďom pracujúcim v malých firmách, vidieť aj inde.
Do problémov sa podľa Mihála dostanú napríklad zariadenia v gastronómii a cestovnom ruchu. Menší zamestnávatelia, u ktorých nie sú zástupcovia zamestnancov, nebudú môcť ani po dohode so zamestnancami nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na viac ako štyri mesiace.
Živnosti obmedzia
Zákonník práce ide opäť po živnostníkoch z donútenia.
Vláda Roberta Fica opäť zmenila definíciu závislej práce.
Chce ňou zabrániť tomu, aby ľudia namiesto klasickej pracovnej zmluvy pracovali ako živnostníci „z donútenia“.
Z pôvodnej definície vypadli štyri znaky. Naďalej musí ísť o vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Pracovník musí robiť prácu osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa a v čase, ktorý mu firma stanoví. A za prácu mu samozrejme náleží mzda.
Ak splní všetky tieto znaky, nebude môcť pracovať na živnosť, ale na klasickú pracovnú zmluvu.
Prísnejšie kontroly
Inšpektorát práce tvrdí, že vďaka novej definícii bude vedieť lepšie odhaliť zastreté zamestnávanie, teda takzvaných živnostníkov z donútenia.
„Inšpektor práce bude skúmať menej atribútov závislej práce, a to by malo dokazovanie zjednodušiť,“ hovorí Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce.
Inšpektorát už aj ohlásil od januára sprísnenie kontrol.
Do akej miery nová právna úprava zamedzí zneužívanie živnostníkov od závislej práce je však otázne. „Z teoreticko-právnej stránky sa definícia závislej práce zmení od januára len minimálne. V konečnom dôsledku totiž výber správnej zmluvnej formy závisí od konkrétnej náplne a obsahu práce a od dohody zmluvných strán,“ konštatuje právnička Katarína Babiaková z bnt.
Na súd dáva zamestnanec
Okrem toho, kým sa na súd neobráti samotný pracovník, že ho zamestnávateľ núti robiť na živnosť, inšpektorát práce tak spraviť nemôže.
Ten maximálne môže pokutovať zamestnávateľa (do 100tisíc eur) a nariadiť mu, aby všetkých živnostníkov prijal na klasický pracovný pomer.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Richter: Odbory zabránia súdnym sporom
Ak vašu výpoveď odsúhlasia odbory, nemáte vraj veľkú šancu uspieť na súde.
Od januára musí zamestnávateľ výpoveď prerokovať s odbormi. Dnes tak nemusí robiť. „Spôsobí to vyššie administratívne povinnosti, bez praktických dôsledkov,“ myslí si poslanec Jozef Mihál.
Minister práce Ján Richter oponuje: „Táto úprava pomáha aj zamestnávateľom. V praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede.
(rag, ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA)
Aké práva budú mať od januára zamestnanci a firmy
1. Nástup do práce
Skúšobná doba
Vypadla možnosť, aby si firma so zamestnancom mohla dohodnúť v pracovnej zmluve dlhšiu skúšobnú dobu. Zákonník práce pred rokom umožnil dohodnúť ju na šesť mesiacov u radových zamestnancov, u riadiacich na deväť mesiacov
Pri manažérskych pozíciách však ostáva možnosť dohodnúť skúšobnú dobu na tri až šesť mesiacov.
2. Priebeh práce
Práca na dobu určitú
Uzatvoriť zmluvu na dobu určitú budú môcť zamestnávatelia iba dva krát a najviac v priebehu dvoch rokov. Dnes sa môžu reťaziť pracovné pomery na dobu určitú počas troch rokov.
Táto podmienka sa nebude týkať agentúr dočasného zamestnávania.
Pracovný čas
Zamestnávateľ bude môcť rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na jeden rok, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce len vtedy, ak uňho pôsobia zástupcovia zamestnancov. Dnes sa môže dohodnúť aj s jednotlivými zamestnancami.
Aj pružný pracovný čas bude možné zaviesť iba po dohode so zástupcami zamestnancov alebo v kolektívnej zmluve. Dnes stačí, keď to s nimi iba prerokuje, nevyžaduje sa dohoda. Tam, kde zástupcovia zamestnancov nie sú, bude môcť zamestnávateľ rozhodnúť samostatne.
Za nočnú prácu sa bude považovať práca od 22 hodiny večer do 6 hodiny ráno a nie do 5 hodiny ráno ako to zaviedla Mihálova novela. To znamená, že zamestnávatelia budú musieť o hodinu vyšší dávať príplatok za prácu v noci. Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas je 20 percent z hodinovej minimálnej mzdy (od 2013 bude 1,941 eura). Za hodinu práce v noci teda bude musieť zamestnávateľ zaplatiť pracovníkovi popri dohodnutej mzde navyše 0,38 eura.
Flexikonto
Tento nástroj na prekonanie krízovej situácie u zamestnávateľa novela zrušila. Nahrádza ho konto pracovného času.
Konto pracovného času definuje, že zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Mzda sa mu neskracuje ale ani nedostáva mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.
Dĺžka vyrovnávacieho obdobia sa predlžuje z 12 mesiacov na 30 mesiacov, to znamená, že v tomto období musí byť vyrovnaný stav medzi skutočne odpracovaným časom a časom, ktorý má byť podľa zmluvy a zákonníka práce odpracovaný. Toto je z pohľadu zamestnávateľa pozitívne, pretože môže efektívne pracovať s fondom pracovného času svojich zamestnancov v relatívne dlhom období.
Konto pracovného času však musia schváliť odborári alebo zástupcovia zamestnancov pôsobiaci v podniku.
Vo firmách, kde nepôsobia odbory, zamestnanecká rada či zamestnanecký dôverník, konto pracovného času nebudú môcť od januára zaviesť
Nadčasy
Ruší sa možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve nadčasy nad 400 hodín ročne.
Ostáva možnosť zamestnávateľa nariadiť 150 hodín nadčasov bez súhlasu zamestnanca.
Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.
Voľno
V prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, že za prácu nadčas si zamestnanec bude čerpať náhradné voľno, ale nedohodnú sa na termíne čerpania, bude mať zamestnanec kratší čas na čerpanie voľna. Miesto súčasných 12 mesiacov sa tento čas od januára skráti na obdobie 4 mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas urobená. Ak teda zamestnanec bude mať 20 nadčasových hodín z januára, bude si ich musieť vyčerpať do mája, v súčasnosti si ich môže vyčerpať do nasledujúceho januára. Ak sa nedohodnú ani na termíne v rámci zákonom daných štyroch mesiacov, bude musieť zamestnávateľ zamestnancovi do 4 mesiacov za prácu nadčas zaplatiť.
3. Odchod z práce
Výpoveď
Od januára bude musieť zamestnávateľ okrem výpovednej doby zaplatiť prepustenému zamestnancovi aj odstupné. Odstupné zároveň s výpovednou dobou dostane iba zamestnanec, ktorý pre jedného zamestnávateľa odpracuje aspoň dva roky
Výška odstupného je limitovaná časom, ktorý zamestnanec odrobil pre daného zamestnávateľa.
Kto dostane výpoveď z dôvodu hromadného prepúšťania alebo pre nadbytočnosť, bude mať nárok na jeden až štyri mesačné platy ako odstupné:
kto odpracuje u jedného zamestnávateľa dva až päť rokov od januára bude mať popri výpovednej dobe nárok na jeden priemerný mesačný plat navyše ako odstupné
pri odpracovaných piatich až desiatich rokoch bude nárok na dva priemerné mesačné platy
na tri priemerné mesačné platy bude mať nárok ten, kto u jedného zamestnávateľa odpracuje desať až dvadsať rokov
štyri mesačné platy bude musieť vyplatiť firma tomu zamestnancovi, ktorý uňho odpracuje dvadsať a viac rokov
ak prepustí firma zamestnanca zo zdravotných dôvodov alebo sa s ním dohodne na ukončení pracovného pomeru k istému dátumu, bude musieť vyplatiť vyššie odstupné:
ak pracoval zamestnanec v jednej firme menej ako dva roky, bude mať nárok na odstupné a to vo výške jedného priemerného mesačného platu.
Tu sa oproti súčasnému zneniu zmení zákon od januára mierne v neprospech zamestnancov. V súčasnosti totiž platí, že ak pracoval menej ako rok, má nárok na jeden plat. Ak pracoval 1 až 5 rokov na dva platy. Čiže zamestnanec, ktorý odpracoval viac ako jeden rok ale menej ako dva, bude mať nárok iba na jeden plat a nie na dva ako v súčasnosti.
ak pracoval vo firme dva až päť rokov, dostane dva priemerné platy
pri odpracovaných piatich až desiatich rokoch mu bude musieť zamestnávateľ vyplatiť tri priemerné mesačné platy
štyri priemerné platy dostane pri odpracovaných desiatich až dvadsiatich rokoch
až päť priemerných platov zinkasuje zamestnanec, ktorý u jedného zamestnávateľa strávil viac ako dvadsať rokov
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bude musieť firma prerokovať so zástupcami zamestnancov. Inak bude výpoveď neplatná. Odbory sa budú musieť vyjadriť do dvoch dní. Zákon sa tu vracia do podoby spred Mihálovej novely. „Táto právna úprava pomáha aj zamestnávateľom, pretože v praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede,“ povedal minister práce Ján Richter.
Ak dostane zamestnanec neplatnú výpoveď bude mať nárok na náhradu mzdy až za 36 mesiacov. V súčasnosti aj keď celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 9 mesiacov, dostane náhradu maximálne 9 mesačných platov.
4. Odbory
Odborári a kolektívna zmluva
Vypadla možnosť, aby sa v kolektívnej zmluve mohli dohodnúť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nevýhodnejšie ako ich ustanovuje zákon.
Odbory nebudú musieť preukazovať reprezentatívnosť základne u zamestnávateľa, teda nebudú musieť byť aspoň 30% zamestnancov členmi odborov
Do viacerých ustanovení sa opätovne zavádza povinnosť prerokovať či dohodnúť sa s odborármi, zamestnaneckými radami alebo dôverníkmi
Za výkon funkcie budú mať odborári opäť nárok na voľno s náhradou mzdy.
5. Nie zamestnanci
Dohodári
budú mať od januára nárok na minimálnu hodinovú mzdu. Tá je v súčasnosti na úrovni 1,88 eura
zamestnávateľ im bude musieť každý mesiac spraviť výplatnú pásku, bude musieť rešpektovať ustanovenia o pracovnom čase, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a tiež o prekážkach v práci – teda bude mať nárok na voľno napríklad pri návšteve lekára
Živnostníci
Mení sa definícia závislej práce. Zamestnancom bude musieť byť každý, kto pracuje v mene zamestnávateľa, za mzdu, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, osobne a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.
Zo starej definície vypadli znaky ako práca na výrobných prostriedkoch zamestnávateľa či na jeho zodpovednosť.
Ak zamestnanec splní všetky znaky, bude musieť pracovať na klasickú pracovnú zmluvu. Ak nesplní aspoň jeden zo znakov, môže pracovať aj na živnosť.
(rag)
Zdroj: novela zákonníka práce, zákonník práce, bnt attorneys-at-law, rag
