Robertovi Ficovi hrozí jedná nepríjemná zrážka. Či k nej príde, môže závisieť od rozhodnutia jedného malého, ale dôležitého úradu.
Je jeden malý štátny úrad. Pracuje tam asi toľko ľudí, že keď idú autobusom na výlet, tak každý môže sedieť pri okne. A ešte pár miest pri okne zostane voľných. Spomínaný úrad urobí každý rok obchody za sedem až osem miliárd eur. To je približne polovica celého štátneho rozpočtu.
Ide o Ardal, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity. Tento úrad vydáva slovenské dlhopisy a iné „papiere“ a vymieňa ich za peniaze. Nejde iba o to, takto požičiava peniaze na každoročný deficit, ktorý Slovensko vyprodukuje.
Upsss
Zohnať musí oveľa viac, pretože treba refinancovať existujúce dlhy. Slovensko, ako aj ostatné krajiny, to robia tak, že keď treba vrátiť starý dlh, požičiame si od niekoho iného.
Takto pred sebou tlačíme 34 miliárd eur, skoro polovicu ročného HDP. Keďže pôžičky sa väčšinou berú na viac rokov, každý rok z tejto sumy treba vrátiť (teda od iného požičať) päť - šesť miliárd.
Dlho sa zdalo, že to je ľahké. Stačilo vydať nové dlhopisy, zo získaných peňazí vyplatiť staré dlhopisy a zvyšok poslať vláde na míňanie. Pred rokom sa však stalo niečo nezvyčajné. Naše dlhopisy skoro nikto nechcel. Už predtým sa stalo, že sa dlhopisy nepredali, no záujemcovia vždy boli, len neponúkli dobrú cenu. Tentoraz sa však ani neukázali. Hoci sa hovorilo, že problémom je najmä panika na trhu, ponúkali sa aj iné vysvetlenia. Napríklad pomsta slovenských bánk.
Slovenské dlhopisy kupovali od štátu takmer výhradne tunajšie banky a fondy. Ešte krátko pred minuloročnou neúspešnou aukciou Ardal zisťoval záujem investorov (rozumej: volali tunajším bankovým a fondovým obchodníkom, že či kúpia). Hoci tvrdili, že kúpia, nakoniec nekúpili. Zlé, ale nie nedôveryhodné jazyky tvrdia, že nekúpili preto, lebo krátko predtým bola schválená banková daň.
Keďže spoliehanie sa na tunajších kupcov bolo riskantné, začali od vypuknutia krízy ľudia z Ardalu veľa cestovať. Ono nakoniec je to vždy tak, že keď niečo predávate, robíte to ako predajcovia podomového tovaru.
Ako predať Mikloša a ako Fica
Japonci sa pýtajú, prečo nám dlh rastie aj v kríze, hovorí v rozhovore šéf ARDALu Daniel Bytčánek.
A tak chodili do bohatých štátov za ľuďmi v drahých sakách a vysvetľovali im, že sme solídna európska krajina a že keď nám niekto požičia, tak mu to vždy vrátime, lebo sme spoľahliví. Keď boli na čele vlády modrí, ardalisti vysvetľovali, že títo sú reformní, a preto sa netreba o investície do našich dlhopisov báť.
Odkedy nastúpil Fico, vysvetľujú, že tento pán je ostrieľaný a proeurópsky politik, takže sa netreba báť investovať do našich dlhopisov. (Akurát už nepoužívajú tú prezentáciu, v ktorej majú napísané, že sme fajn krajina s fajn rovnou daňou).
Výsledok nie je zlý. Za posledné tri roky sa podarilo výrazne zvýšiť počet predaných dlhopisov do zahraničia.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AkQuTCk1zkB4dG1Tb0dnUDFvcGVtTXE4b01FM1JFY2c&transpose=0&headers=1&range=A2%3AC4&gid=1&pub=1","options":{"vAxes":[{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":false,"fontSize":12},"useFormatFromData":true,"title":"Podiel na dlhu","minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","logScale":false,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","logScale":false,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"booleanRole":"certainty","title":"Ak\u00e9 banky a fondy dr\u017eia n\u00e1\u0161 dlh","animation":{"duration":500},"legend":"bottom","useFirstColumnAsDomain":true,"hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"tooltip":{},"isStacked":true,"width":500,"height":371},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1,2]},"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 2"}
Aj vďaka cestovaniu, no najmä vďaka tomu, že Európska centrálna banka poskytuje bankám lacné peniaze, idú dnes naše dlhopisy na dračku. (Aby sme boli spravodliví, určite je to aj vďaka tomu, že vláda pokračuje v znižovaní deficitu.)
Problém s rezervou
O čo ide? Keď sa pred rokom na dlho ohlasovanej dražbe nepodarilo predať dosť dlhopisov, rozhodli sa v Ardale zmeniť stratégiu. Hneď na jar, keď sa situácia na trhu trochu zlepšila, začali predávať dlhopisy ako na páse. Tak sa vytvorila neobvykle vysoká zásoba peňazí.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AkQuTCk1zkB4dG1Tb0dnUDFvcGVtTXE4b01FM1JFY2c&transpose=1&headers=0&range=B2%3AE3&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":"18"},"vAxes":[{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":false,"fontSize":12},"title":"mld. eur","useFormatFromData":true,"minValue":0,"viewWindowMode":"pretty","viewWindow":{"min":0,"max":5},"maxValue":5},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"title":"Ko\u013eko sme mali, ko\u013eko m\u00e1me a ko\u013eko pl\u00e1nujeme do rezervy","booleanRole":"certainty","animation":{"duration":500},"legend":"none","useFirstColumnAsDomain":true,"hAxis":{"title":"","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"isStacked":false,"tooltip":{},"width":490,"height":371},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1]},"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 1"}
Zatiaľ čo počas roku 2011 malo Slovensko rezervu asi miliardu eur, tento rok to budú až štyri a pol miliardy. To sú peniaze, ktoré máme požičané, platíme za ne úroky, ale nepoužívame ich. Nechávame si ich pre prípad, že by opäť nikto nechcel kúpiť naše dlhopisy. Teoreticky by takto Slovensko dokázalo bez problémov fungovať a splácať staré dlhy pol roka.
No okrem toho, že za tieto rezervné peniaze platíme úroky, je tu ešte jeden problém: keďže sú požičané, rátajú sa do verejného dlhu. A výška verejného dlhu bude pre vládu problém.
Už skoro rok totiž platí ústavný zákon, podľa ktorého bude vláda za verejný dlh nad 50 percent HDP trestaná. Najprv len symbolicky, no ak sa veci nezmenia, pritvrdí sa. Tento rok bolo treba poslať veľa peňazí do eurovalu a hospodárenie krajiny tiež nevyzerá nejako slávne. No a celkom dosť spravilo aj spomínané navyšovanie rezervy. Ardal netají, že si vysoké rezervy chce udržať aj počas najbližších rokov. Pretože turbulencie na trhoch sú pravdepodobnejšie ako pohoda.
Ide o tú zelenú čiaru, ktorú sme dokreslili do grafu z nedávnej štúdie fiškálnej rady.
Rozpočet je naplánovaný tak, že dlh skončí tesne pod zelenou čiarou. Už dnes je zrejmé, že to bude veľmi ťažké, keďže rozpočet obsahuje zopár, povedzme to diplomaticky, podivných odhadov.
Ak verejný dlh skončí budúci rok čo i len trochu horšie, ako dnes odhaduje vláda, nebude jej veselo. V tom prípade jej ústavný zákon zakáže zvyšovať výdavky na rok 2014. To sa budú veľmi ťažko zvyšovať platy úradníkom, učiteľom, sestričkám či dôchodky. Či sa tak stane, bude záležať na každej desatine percenta HDP. Rezerva Ardalu pritom zrejme dosiahne až 3 - 4 percentá.
Update (15.11.): Minister financií už rozmýšľa, že pre rezervu zmení ústavný zákon.
Preto to dnes vyzerá tak, že kľúč od toho, či Robert Fico v budúcom roku narazí na nepríjemný ústavný mantinel, môže výrazne závisieť aj od toho úradu, kde pracuje toľko ľudí, že keď idú autobusom na výlet, tak každý môže sedieť pri okne.
