AMSTERDAM.
Naznačil tým posun od tvrdej rétoriky svojho predchodcu, ktorý opakovane varoval, že ústupky by Grécku umožnili odkloniť sa z kurzu tvrdých úsporných opatrení a reforiem.
"Grécko je momentálne financované viacerými spôsobmi: bilaterálne, cez Medzinárodný menový fond, predajom dlhopisov na finančných trhoch. Pri všetkých týchto spôsoboch existujú spôsoby nahliadania na splatnosť pohľadávok a na úrokové miery," vyhlásil minister v holandskom parlamente.
"Európske štáty sa s Gréckom nakoniec budú musieť dohodnúť na kompromise, aby dosiahli udržateľnú perspektívu," tvrdí Dijsselbloem.
Dodal však, že "z doteraz predložených podkladov nie je badateľný žiaden pokrok. Grécko bude musieť čeliť otázkam o stave a pokroku viacerých svojich programov."
Holandsko spolu s ďalšími štátmi lobuje za to, aby výplata finančnej pomoci Grécku závisela od ďalších faktorov, napríklad zlepšenia systému výberu daní alebo programu privatizácie, informoval minister.
Potvrdil tiež pozíciu Haagu, podľa ktorej odpis gréckeho dlhu voči európskym ekonomikám neprichádza do úvahy.
