BRUSEL, BRATISLAVA. V hre sú európske peniaze na sedem rokov a prestíž národných štátov.
Rokovania o rozpočte Európskej únie patria vždy k najtvrdším, teraz sa však bude rokovať uprostred krízy.
Summit Európskej únie sa v Bruseli začne vo štvrtok, ale už teraz je jasné, že to budú dlhé a náročné rokovania, ktoré sa nemusia skončiť dohodou.
Ukazuje to postoj Veľkej Británie, ktorá hrozí vetom, ak Brusel nebude škrtať. A reakcia Bruselu, ktorý nechal svojim úradníkom vypracovať návrh rozpočtu bez Veľkej Británie.
Premiér Robert Fico pred parlamentným výborom pre európske záležitosti povedal, že to bude summit plný vydierania.
Škrty verzus rast
Fakty
Rozpočet EÚ
- Európska komisia navrhla na roky 2014 až 2020 rozpočet vo výške takmer 1,1 bilióna eur, čo je skoro 1,1 percenta európskeho HDP,
- prezident Únie Herman Van Rompuy neskôr navrhol škrty vo výške 75 miliárd eur,
- čistí prispievatelia ako Nemecko chcú zoškrtať 100 miliárd eur,
- Veľká Británia žiada ušetriť 200 miliárd eur.
Na jednej strane sú štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi do bruselskej pokladnice a chcú v rozpočte na roky 2014 až 2020 výrazne škrtať.
Proti nim stoja chudobnejšie krajiny vrátane Slovenska, ktoré by pri škrtoch prišli o dotácie a tvrdia, že by to ohrozilo ich hospodársky rast.
„Nepristúpime na dohodu, pokiaľ nebude výhodná pre daňového poplatníka,” povedal pre BBC britský minister financií George Osborne. Premiér David Cameron chce, aby Únia zmrazila svoje výdavky na úroveň roku 2011.
Dolná snemovňa dokonca žiada, aby nepresadil len zmrazenie, ale zníženie doterajších výdavkov a hovorí o škrtoch 200 miliárd eur.
Ak by to Briti presadili, nie sú ochotní rozpočet podporiť poslanci Európskeho parlamentu, ako sa vyjadril ich prezident Martin Schulz.
Na britské veto Brusel odpovedal tým, že nechal úradníkom vypracovať plán B. Podľa denníka Financial Times majú skúsiť zostaviť rozpočet bez Londýna.
„Na základe postoja Veľkej Británie zvažujú tak v hlavných európskych mestách, ako aj v Bruseli riešenie medzi 26 štátmi,” citoval Financial Times bruselského úradníka.
Zlý politický signál
Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Petra Javorčíka by tento plán prišiel na rad, až keby rokovania skrachovali.
„Stále rokuje všetkých 27 členských krajín Únie vrátane Veľkej Británie, ale stanoviská krajín sú veľmi vzdialené, aj pokiaľ ide o celkovú sumu, aj o priority budúceho rozpočtu,” povedal Javorčík pre SME po včerajších rokovaniach o rozpočte v Bruseli.
Rozpočet bez Británie by bol z právneho hľadiska komplikovaný a mohlo by ísť o rozpočet len na jeden rok. „Bol by to zlý politický signal,” hovorí Javorčík.
Slovensko sa pri rokovaniach snaží dosiahnuť, aby boli škrty čo najnižšie.
„Škrty znamenajú menšiu obálku pre naše eurofondy, pre poľnohospodárov aj pre rozvoj vidieka, čo je pre nás problém,” hovorí Javorčík. Viac peňazí chceme aj na odstávku jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.
