TASR. Grécko vydesil výsledok nočného rokovania ministrov financií eurozóny, ktorí odložili rozhodnutie o uvoľnení ďalšej tranže z úveru Aténam na pondelok 26. novembra.
Grécky premiér Antonis Samaras v tejto súvislosti varuje, že v hre nie je len osud jeho krajiny, ale aj spoločnej európskej meny, a teda celej eurozóny. Informovali o tom agentúry AP a Reuters.
Grécko očakáva peniaze
Samaras pripomenul, že jeho vláda zaviedla všetky opatrenia ktoré od Grécka požadujú veritelia - Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF). "Naši partneri spolu s MMF musia tiež urobiť to, k čomu sa zaviazali," vyhlásil.
Agentúre Reuters sa podarilo získať dokument, ktorý ministrom slúžil ako podklad pri rokovania, Grécko nedokáže znížiť štátny dlh na úroveň 120 % hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2020, ako to požaduje MMF bez toho, aby mu členovia eurozóny neodpustili časť dlhu.
S tým ale viaceré štáty na čele s Nemeckom nesúhlasia. Podľa Berlína by to bolo nelegálne. Ďalšou možnosťou je predĺženie tohto termínu o dva roky - a proti tomu je zase generálna riaditeľa MMF Christine Lagardeová.
Odpísanie dlhu by bolo pohodlné
"Odpísanie časti dlhu by bol najpohodlnejší a jednoduchý spôsob pre postihnutú krajinu... ale naším cieľom je boj s príčinou a koreňmi zadlženosti," vyhlásil Norbert Barthle, poslanec a hovorca pre rozpočet kresťanských demokratov, strany kancelárky Angely Merkelovej.
Zároveň upozornil, že eurozóna by tak vyslala "fatálny signál" ostatným zadlženým štátom.
"Prinieslo by to tri dôsledky, ktoré považujeme za zlé," povedal Barthle pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk: "Stálo by nás to ďalšie peniaze, bol by to signál pre Írsko, Portugalsko a eventuálne aj Španielsko, pretože by sa začali hneď pýtať, prečo musia akceptovať tvrdé podmienky (úverov) a presadzovať nepríjemné opatrenia .. a malo by to tiež dôsledky na zákon o rozpočte."
Rozhodnú budúci týždeň
Rokovanie, ktoré sa skončilo dnes ráno, bolo v poradí už druhým zasadaním Euroskupiny, ktoré sa skončilo bez výsledku.
Ministri financií eurozóny odložili rozhodnutie o uvoľnení ďalšej tranže z úveru Grécku na budúci týždeň.
Ministrom sa ani po takmer 12 hodinách rokovaní, ktoré sa skončilo dnes ráno, nepodarilo dohodnúť sa na dlhodobých opatreniach, ktoré by viedli k udržateľnosti gréckeho dlhu a vyriešeniu hospodárskych problémov krajiny. Informujú o tom agentúry DPA, AP a Reuters.
Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny, združenia ministrov financií eurozóny, zároveň oznámil, že sa opäť zídu v pondelok 26. novembra.
Druhé zasadnutie bez výsledku
Rokovanie, ktoré sa skončilo dnes ráno, bolo v poradí už druhým zasadaním Euroskupiny, ktoré sa skončilo bez výsledku.
To zvyšuje neistotu a obavy o budúcnosť zadlženej krajiny aj eurozóny. A ukazuje, aké rozdielne sú názory štátov, ktoré platia eurom na to, ako vyriešiť problémy Grécka bez toho, aby opäť museli načrieť do peňaženiek daňových poplatníkov.
Juncker napriek neúspechu rokovaní tvrdí, že je optimistom a verí, že ministri nakoniec dohodu schvália.
"Dostali sme sa blízko k dohode, ale treba ešte vykonať časovo náročné technické overovanie a finančné prepočty. Je to skutočne iba kvôli technickým aspektom, že v túto hodinu a v tento deň nemôžeme dodať požadované výsledky a sme nútení prerušiť našu prácu," uviedol Juncker po skončení nočných rokovaní ministrov. A spresnil, že politické nezhody sa už podarilo odstrániť.
Bez dohody nebudú peniaze
Bez spoločnej dohody medzi zahraničnými veriteľmi Grécka nebude možné uvoľniť ďalšiu finančnú tranžu do Atén v hodnote 44 miliárd eur. Grécka vláda tvrdí, že bez tejto očakávanej finančnej injekcie sa štát ocitne na prahu bankrotu.
Podľa pracovného dokumentu, ktorý mali ministri na stole, nie je možné udržať grécku zadlženosť na dohodnutej úrovni 120 % HDP do roku 2020, uviedla agentúra Reuters.
Ministri dospeli k názoru, že sa túto úroveň nepodarí udržať bez dodatočných ústupkov zo strany európskych veriteľov, čo by podľa Nemecka bolo nezákonné.
MMF nechce dať viac času
Euroskupina opäť navrhovala pre Grécko predlženie času pre splnenie záväzkov daňovej zadlženosti z roku 2020 na rok 2022 bez toho, aby to malo priamy dosah na štáty eurozóny, avšak šéfka MMF Christine Lagardeová bola aj tentoraz proti tomuto návrhu.
Experti MMF upozornili, že bez dohodnutých korekčných mechanizmov sa úroveň gréckeho zadlženia v roku 2020 vyšplhá na 144 % HDP a v roku 2022 na 133 % HDP.
Aby sa tomu predišlo, veritelia by museli prikročiť k ďalšiemu odpúšťaniu dlhov Aténam, alebo by si to vyžadovalo dodatočné rozpočtové príspevky zo strany členov eurozóny, čo je politicky nepriechodné.
"Grécko dodalo požadované výsledky, teraz je na nás, aby sme dodali potrebné riešenie," uviedol Juncker.
TASR
