Ministerka Zvolenská má krajom pomôcť vyriešiť problémy regionálneho zdravotníctva. Peniaze navyše nemá.
BRATISLAVA. Oddlženie nemocníc, peniaze na starostlivosť o ne, ale aj zvýšenie poplatku za pohotovosť. To žiadali predsedovia VÚC od vlády na spoločnom rokovaní.
V týchto krokoch vidia možnosti na stabilizáciu regionálneho zdravotníctva, pod ktoré patria menšie nemocnice, pohotovosti či ambulancie.
Analytik INEKO Dušan Zachar chápe nespokojnosť krajov, nemocnice pod nimi totiž hospodária efektívnejšie ako veľké štátne nemocnice.
„Veľké nemocnice sú zvýhodňované pri uzatváraní zmlúv a platbách, ich majetok je ťažšie exekvovateľný a sú zo strany štátu častejšie oddlžované,“ dodal.
1. Oddlžiť nemocnice
Kraje žiadali, aby aj regionálne nemocnice boli oddlžené ako štátne. Tie za minulej vlády dostali na zaplatenie dlhov 300 miliónov eur od štátu.
Regionálne nemocnice by na zaplatenie dlhov potrebovali podľa trenčianskeho župana Pavla Sedláčka vyše sto miliónov eur. „Takýto model nie je dlhodobo udržateľný,“ povedal.
Väčšina príjmov regionálnych nemocníc ide na mzdy. Môžu za to najmä zákony o platoch, ktoré zvýšili príjmy lekárov či sestier.
„Úloha pre ministerku je, aby spolu s poisťovňami a samosprávnymi krajmi zamedzila situáciám, keď nemocnice na mzdy dávajú aj 85 až 90 percent,“ povedal premiér Robert Fico.
Potom totiž nemajú z čoho zaplatiť dodávateľom či Sociálnej poisťovni. Tej na odvodoch dlhovali regionálne nemocnice ku koncu októbra takme 22 miliónov eur. Za desať mesiacov sa ich dlh v poisťovni zvýšil takmer o šesť miliónov.
Nemocnice, ktoré sú pod župami, však štát neoddlží. „V nadväznosti na vývoj verejných financií pravdepodobne nevznikne v najbližšom období priestor na akékoľvek oddlžovanie,“ odkázal župám rezort zdravotníctva.
Oddlžovanie nie je podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej systémovým riešením a ani nemotivuje k dobrému hospodáreniu. Na ministerstve pripravujú koncepcie pre jednotlivé kraje.
Do konca roka má ministerka predložiť správu s konkrétnymi krokmi, ktoré majú pomôcť nemocniciam.
Zachar hovorí, že cesta zlepšenia je najmä v zverejňovaní kvality a efektivity nemocníc.
2. Rovnaké ceny
Krajom sa nepáčia ani rozdiely v tom, koľko regionálne nemocnice dostávajú peňazí od poisťovní.
Ministerka vidí riešenie v zavedení nového platobného mechanizmu, takzvaného DRG. Vtedy by za rovnaké výkony mali dostávať nemocnice rovnako. Zavedenie tohto systému sa však predpokladá až v roku 2016.
3. Chceli takmer 600-tisíc
Na prenesený výkon kompetencií žiadali kraje na budúci rok zo štátneho rozpočtu 580-tisíc eur.
Tieto peniaze by župy mali dostať, lebo sa starajú o regionálne nemocnice či ambulancie namiesto štátu. Ministerstvo zdravotníctva však peniaze v rozpočte navyše nemá.
V ďalšom roku by už tieto peniaze v rozpočte mali byť zarátané, vraví Sedláček. „Je prísľub, že v ďalšom období sa táto suma v rozpočte objaví,“ povedal.
4. Kratšie pohotovosti
Kraje žiadali aj to, aby sa zvýšili poplatky na pohotovostiach, dnes sa platia dve eurá. Zatvoriť ich chcú skôr, už o 22. hodine.
Ministerstvo na to nedalo konkrétnu odpoveď, budúci rok chce vypracovať materiál o poplatkoch.
