Šance na dohodu boli druhý deň summitu rovnako mizivé ako pred jeho začiatkom. Európski lídri budú v rokovaniach pokračovať v piatok na obed.
Z Bruselu od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
BRUSEL. Bitka o bilión eur v európskom rozpočte na roky 2014 až 2020 sa vo štvrtok začala s takmer trojhodinovým meškaním.
Dvadsaťsedem lídrov dostalo na nočnej večeri nový návrh prezidenta Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorý vznikol po celodenných stretnutiach s lídrami medzi štyrmi očami.
Krátko po polnoci sa politici rozišli, aby si šli nové čísla prepočítať. Každá z delegácii tu má na to svojich expertov.
Šance na dohodu boli druhý deň summitu rovnako mizivé ako pred jeho začiatkom.
O úspechu pochybovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď v noci opúšťala budovu rady. „Myslím si, že pozície sú v niektorých oblastiach veľmi rozdielne. Myslím, že sa trochu posunieme zajtra (v piatok), ale pochybujem, že dosiahneme výsledok,“ povedala novinárom.
Podľa agentúry Reuters ostávajú škrty oproti júlovému návrhu Európskej komisie okolo 80 miliárd eur.
V novej verzii by sa však menej škrtalo v dvoch kľúčových oblastí – v poľnohospodárstve by sa malo ušetriť 17 miliárd namiesto navrhovaných 25 miliárd eur, kohézna politika, teda podpora chudobnejších regiónov, by sa nezoškrtala na 29 miliárd, ale len na 18 miliárd, čo bola priorita Slovenska.
Európski lídri budú v rokovaniach pokračovať na obed.
Kedy sa Fico vráti z rozpočtového summitu? No. Nebolo by od veci, keby neprišiel vôbec, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Fico: Hádame sa o smiešne peniaze
Spor o sedemročný rozpočet postavil proti sebe čistých prispievateľov, teda krajiny, ktoré Bruselu viac platia, než dostávajú a čistých príjemcov, teda štáty ako Slovensko, ktoré z Bruselu peniaze hlavne dostávajú.
Čistí prispievatelia nechcú posielať viac peňazí, ani sami medzi sebou sa nevedia dohodnúť, aké vysoké by škrty mali byť. Najtvrdší postoj má Veľká Británia, chce škrty vo výške 200 miliárd eur.
Presné sumy sa od júlového návrhu Európskej komisie zmenili niekoľkokrát.
Než slovenská delegácie odletela z Bratislavy, zmenila Európska komisia vlastný návrh vo výške 1,03 bilióna eur a navrhla ušetriť 75 miliárd eur.
Na večeri mali lídri 27 členských štátoch únie dostať návrh na škrty vo výške 100 miliárd eur.
„Je to smutné, lebo sa hádame o smiešne peniaze, 100 miliárd je možno 0,1 percenta celkového rozpočtu únie a je to suma, pre ktorú by nemala byť hlboká kríza,“ povedal Fico.
Pozrite sa, kto berie z rozpočtu Únie najviac a na čo míňa.
Británia môže vetovať
Od štvrtkového rána sa u prezidenta Európskej rady Hermana van Rompuya striedajú hlavy štátov a vlád 27 členských krajín Únie.
Medzi štyrmi očami má každý z lídrov 10 minút, aby prezidentovi Únie povedal, čo sú priority, za ktoré chce bojovať na summite a kde nie je ochotný ustúpiť.
Ako prvý bol u van Rompuya britský premiér David Cameron, ktorý naznačil, že s návrhom rozpočtu nie je vôbec spokojný.
Británia je pripravená rozpočet vetovať. Premiér Robert Fico pred príletom do Bruselu novinárom povedal, že neverí, že sa štáty dohodnú.
Rompuy: Myslite aj na Európu
„Necítim politickú vôľu,“ povedal v lietadle novinárom. S van Rompuyom mal bilaterálne stretnutie naplánované na 17.45 hod, no na rad prišiel s poldruhahodinovým meškaním.
Rokovania sú náročné a trvajú dlhšie, než boli plánované. Stále sa objavujú nové sumy, ktoré navrhujú jednotlivé krajiny škrtať.
Summit sa nakoniec začal s trojhodinovým meškaním.
„Toto stretnutie bude dlhé a komplikované,“ povedal prezident Van Rompuy a vyzval štáty, aby popri národných záujmoch mysleli aj na tie európske. „Našťastie je to len každých sedem rokov,“ dodal.
Nikto nevie, koľko dní sa bude rokovať, ani či na konci bude dohoda.
Slovensko má tri silné priority:
1. Kohézna politika
- chceme viac peňazí pre naše menej vyspelé regióny, čo sú všetky okrem Bratislavy. Slovensko považuje za neprijateľné škrty vo výške 29,5 miliardy eur, ako ich pre túto kapitolu navrhla Európska komisia pred dvoma dňami.
Novšie návrhy budú zrejme obsahovať ešte vyššie škrty. Bez týchto peňazí nevieme podľa premiéra Roberta Fica podporiť hospodársky rast a pracovné miesta v čase krízy.
V prípade menej rozvinutých regiónov (pod 75 percent európskeho HDP) chceme zachovať súčasný pomer spolufinancovania, teda 85 percent z prostriedkov eurofondov, zvyšok zo slovenskej pokladnice.
2. Poľnohospodárstvo (priame platby a rozvoj vidiek)
- nie sme proti menšiemu balíku peňazí pre poľnohospodárov, ale chceme, aby sa priame platby krátili najmä krajinám s vyššími dotáciami, aby sa začali vyrovnávať rozdiely medzi starými a novými štátmi Únie.
Dávnejšie je jasné, že platby nebudú rovnaké ani v roku 2020, ako nám bolo sľúbené pri vstupe do Únie. Slovensko chce, aby si členské štáty mohli presunúť až 15 percent financií medzi priamymi platbami a rozvojom vidieka, na ktorý by sme chceli dať viac peňazí.
3. Jaslovské Bohunice
- Brusel nám na likvidáciu dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice prisľúbil 105 miliónov eur, náklady sú podľa našej vlády viac ako 400 miliónov eur. Budeme preto žiadať vyššiu čiastku.
