Od vypuknutia finančnej krízy sa nálady v Británii zhoršili a to, prečo do únie vstupovali, už pre mnohých neplatí.
Z Bruselu od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
BRUSEL. Proti európskemu „superštátu“ bojujú Briti už od čias Železnej lady Margaret Thatcherovej. Bruselskí diplomati hovoria, že tak zle naladení neboli Briti voči Bruselu už dávno.
Premiér David Cameron nebude na summite Európskej únie bojovať len o škrty v sedemročnom rozpočte, ale aj o zotrvanie Britov v Únii.
Keď v roku 1973 Veľká Británia vstúpila do Európskej únie, lákali ju predovšetkým výhody spoločného trhu. Zakaždým, keď sa Európa zbližovala politicky, stála bokom.
Prečítajte si aj, čo sa dohodlo a nedohodlo počas prvej noci na summite.
Najodhodlanejší vetovať
Briti nie sú v schengenskom priestore, neplatia eurom, spolu s Čechmi ako jediní neprijali fiškálnu zmluvu na skrotenie dlhov v národných rozpočtoch.
Teraz sú najodhodlanejší vetovať rozpočet na roky 2014 až 2020, ktorý môže Európska únia prijať iba jednomyseľne. David Cameron je ten, na kom môže dohoda dvadsaťsedmičky padnúť.
Briti chcú najvyššie škrty z krajín, ktoré sú čistými platcami do bruselskej pokladnice. Prvý návrh Európskej komisie z júla chcel Cameron skresať o 200 miliárd eur na sumu 886 miliárd.
„V čase, keď doma musíme tvrdo šetriť, sú návrhy na ďalšie výdavky v Európskej únii úplne zlé,“ povedal Cameron pred summitom. „Budeme veľmi tvrdo rokovať, aby sme dosiahli dobrú dohodu pre britských daňových poplatníkov,“ dodal.
Briti sú proti rozpočtu tak tvrdo, že bruselskí diplomati začali rozmýšľať, ako by sa Británia dala obísť. Podľa Financial Times pripravujú rozpočet len pre 26 krajín Únie.
„To by sa pravdepodobne dalo urobiť cez ročné rozpočty, ktoré môžu byť prijaté kvalifikovanou väčšinou a na základe existujúcich zmlúv. Nie je to ale dobré riešenie a neušetrili by sme peniaze, keďže každý rok by rozpočet musel bojovať s infláciou,“ hovorí pre SME Stephen Tindale, expert na rozpočet z bruselského Centra pre európsku reformu.
Podľa neho by Briti mali seriózne rokovať a nájsť kompromis. „To ale asi nebudú,“ dodal.
Prvý k Rompuyovi
David Cameron bol v piatok prvý, kto sa prišiel vyspovedať k prezidentovi Európskej rady Hermanovi van Rompuyovi.
Tak sa v Bruseli nazvali rokovania Rompuya s každým z lídrov dvadsaťsedmičky pred oficiálnym začiatkom summitu. Medzi štyrmi očami mali najvyšší politici povedať, za čo budú v rozpočte bojovať najviac. Cameron odišiel od Rompuya nespokojný a žiadal ďalšie škrty.
Nie všetci Britom rozumejú. „Povedia, že chcú škrty za 200 miliárd, ale keď sa ich opýtate prečo práve 200 miliárd, nevedia,“ hovorí slovenský diplomat.
Od vypuknutia finančnej krízy sa nálady v Británii zhoršili a to, prečo do únie vstupovali, už pre mnohých neplatí. Podľa prieskumu The Observer až 56 percent Britov by z Európskej únie najradšej vystúpilo. V iných prieskumoch je to číslo ešte vyššie.
Autor: Mirian Zsilleová
