BRATISLAVA. Európska únia (EÚ) by mohla svoje ciele, ako napríklad súdržnosť, vyrovnávanie ekonomických rozdielov regiónov, či zvýšenie konkurencieschopnosti dosiahnuť aj s úsporným rozpočtom.
Konštatuje to predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého by únia mala len efektívnejšie využiť dostupné zdroje, znížiť zbytočnú byrokraciu pri ich uvoľňovaní a obmedziť napríklad dotácie do poľnohospodárstva, ktoré zvýhodňujú farmárov starých členských štátov.
"A napokon aj Brusel sa musí naučiť konečne šetriť," dodáva Sulík v aktuálnom stanovisku k príprave rozpočtu EÚ.
Z pohľadu Slovenska by bol podľa Sulíka úsporný európsky rozpočet vítanou výzvou na zlepšenie manažmentu prideľovania eurofondov, na ich účinnejšie využívanie a najmä na zásadné zníženie korupcie, ktorá je s európskymi dotáciami spojená.
Šéf liberálov zároveň upozorňuje, že na základe katastrofického scenára, podľa ktorého by vylúčenie Grécka z eurozóny viedlo k ekonomickej a zrejme aj politickej dezintegrácii EÚ, sa už dlhé mesiace zachraňuje krajina, ktorá podľa posledných kvalifikovaných odhadov nedokáže znížiť štátny dlh na úroveň 120 percent HDP ani do konca roku 2020.
"Na druhej strane sa s nepochopiteľnou ľahkosťou vyslovujú tvrdenia o vylúčení Veľkej Británie z procesu rozhodovania o novom rozpočte Európskej únie, lebo trvá na jeho úspornom variante. Podľa nášho názoru práve takéto nekvalifikované a egoistické postoje bruselskej byrokracie vedú k dezintegrácii európskeho priestoru," dodáva Sulík.
Lídri krajín EÚ diskutujú o rozpočte na nasledujúce sedemročné obdobie na mimoriadnom summite od štvrtka. Francúzsky prezident Francois Hollande však už napríklad uviedol, že sa zdá nepravdepodobné, že vyjednávači EÚ v piatok dosiahnu dohodu o rozpočte. Podobne sa pred novinármi vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
"Myslím si, že pozície sú teraz v niektorých ohľadoch dosť rozdielne. Verím, že zajtra sa o trochu pohneme, ale mám pochybnosti, že dosiahneme výsledok," povedala po skončení prvého dňa rokovaní. To, že mimoriadny summit o rozpočte by mohol skončiť bez výsledku, pripustil aj slovenský premiér Robert Fico.
"Ja si myslím, že je malá pravdepodobnosť dohody," skonštatoval cestou na stretnutie premiér Robert Fico. "Necítim politickú vôľu," dodal.
