BRATISLAVA. Hlavnou zmenou by podľa podpredsedu KDH Miloša Moravčíka malo byť nezarátavanie predzásobovania sa peniazmi do výšky dlhu.
Minulý rok dosiahol verejný dlh 43,3 % HDP, pričom v tomto roku sa očakáva na úrovni okolo 52 %. Z absolútneho nárastu dlhu vo výške 7,5 miliardy eur tvorí až 2,5 miliardy eur predzásobenie sa peniazmi do rezervy.
"Návrh je dobrý pre vládu, ale zlý pre Slovensko. Požičať si za nižší úrok viac peňazí neznamená, že štát ušetrí. Môže dokonca prerobiť," upozorňuje pre TASR podpredseda pre verejné financie.
Vysvetľuje to na príklade, keď si človek požičia 200 eur za 3 % namiesto 100 eur za 5 %, pričom v danom roku bude potrebovať len 100 eur.
"V prípade predzásobenia môžeme prísť o desiatky miliónov eur. Úroky sa totiž platia aj vtedy, keď sa peniaze nepoužívajú a ležia odložené na horšie časy. Ministerstvo pritom nevie predpovedať dlhodobejší vývoj úrokových mier," dodáva.
Uvádza, že na úroky, za ktoré si štát požičiava, má vplyv ekonomická kondícia krajiny.
"Budúci rok nás čaká prepad pre vysoké dane, ktoré schválila vláda Smeru. Ministerstvo sa teda skôr bojí, že ho trhy vytrestajú za daňovú smršť, ktorú pripravilo na Slovensku. Chce si preto napožičiavať do zásoby, v čom ho limituje Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti," konštatuje Moravčík.
Vyzýva tak radšej namiesto snahy o manipuláciu s údajmi o verejnom dlhu k šetreniu.
Ministerstvo financií reagovalo na obavy podpredsedu KDH pre verejné financie krátko. "Taká odborná diskusia, aká prebiehala pri tvorbe uvedeného zákona, by sa mala uskutočniť aj pri jeho prípadných zmenách," odkázal pre TASR tlačový odbor rezortu.
