ATÉNY, BRATISLAVA. Alexis Pantazis pracoval tri roky v Goldman Sachs, Emilios Markou v Barclays. Hoci sú pôvodom obaja Gréci, stretli sa až v Londýne, kde obaja pracovali.
Napriek tom, že Grécku stále hrozí bankrot, rozhodli sa vrátiť domov s ideou vlastného biznisu: poistenia áut. Na ich príbeh upozornila televízia Bloomberg.
„Povedali sme si, že krajina sa predsa nemôže vypariť, bol to risk,“ povedal pre SME Pantazis. Jeho obchodný partner Markou tvrdí, že 11 miliónov Grékov potrebuje okrem chleba a bývania aj poistku áut.
Autá pre krízu obmedzili
Gréci pre krízu stiahli z ciest 300–tisíc áut, za ktoré neplatili poistku. „Keď sa krajina opäť postaví na nohy, bude tu poisťovňa, ktorá bude na trhu zabehnutá,“ tvrdí optimisticky Markou.
Biznis model založili na online poistení. „V Británii sa poistka z 80 percent vybavuje cez internet, v Grécku je to len päť percent. Zmeníme to,“ vraví Pantazis.
Príležitosť vidia paradoxne v kríze. Tá totiž z poistného trhu vytláča konkurenciu.
Banky Crédit Agricole a Société Générale už zatvárajú pobočky. „Budeme potrebovať silný žalúdok, aby sme aj my krízu zvládli. Nikto nevie, ako bude dlho trvať a či aj náš podnik prežije,“ tvrdia.
Uvedomujú si, že záujem investorov o krajinu je na bode mrazu. Z prieskumu konzultačnej spoločnosti BDO vyplýva, že finanční riaditelia vnímajú Grécko rizikovejšie ako vojnou zmietanú Sýriu či Líbyu.
Z Grécka už pre nestabilitu a rastúce dane odišli od októbra dve veľké firmy: Coca Cola má namierené do Švajčiarska a mliekarenský gigant FAGE do Luxemburska.
Kúp dom, dostaneš pobyt
Investorov chcú Gréci prilákať aj inak. Poslanci majú podľa denníka Kathimerini rozhodnúť, či schvália zákon o strategických investíciách.
Na základe neho by trvalý pobyt v krajine získali aj cudzinci mimo Únie, ak si kúpia nehnuteľnosti za milión eur. Cudzincom s vízami stačí investícia 300-tisíc eur.
K rovnakému kroku sa odhodlali aj Španieli, trvalý pobyt ponúkajú za kúpu nehnuteľnosti za 160-tisíc eur. Maďari zas za nákup štátnych dlhopisov za 250-tisíc eur.
Dlh Grécka tvorí 170 percent HDP a bez pomoci zvonku sa z dlhovej špirály nedostane. Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka navrhujú, aby sa krajine odpustila polovica z dlhu.
Návrh naráža na odpor Nemecka, lebo by sa muselo rozlúčiť so 45 miliardami eur. Kancelárka Angela Merkelová vidí riešenie v znížení úrokov gréckych dlhopisov, starších až na nulu.
