Ekonomike sa totiž napriek kríze darí.
BRATISLAVA. Západoeurópskym bankám rastie kapitál na úkor pobočiek v strednej a východnej Európe. Od minulého leta si z nich vybrali 55 miliárd eur.
Najviac stiahli z pobočiek v Poľsku a Maďarsku, spolu 30 miliárd eur.
Z dvadsiatich štátov tohto regiónu netratilo na sťahovaní peňazí len Slovensko.
Akcionári síce vybrali zo svojich pobočiek u nás 2,2 miliardy eur, no podľa údajov bazilejskej Banky pre medzinárodné platby sem poslali zhruba 6,4 miliardy eur.
Veľa investujeme
Obchody bánk
Koľko peňazí prišlo a odišlo
- akcionári našich bánk od minulého leta stiahli zo Slovenska 2,2 miliardy eur,
- v tom čase si tu uložili asi 6,4 miliardy eur,
- päť najväčších bánk u nás vlani požičalo svojim akcionárom asi 1,2 miliardy eur,
- títo akcionári si však vo svojich tunajších pobočkách uložili 2,8 miliardy eur.
Napriek kríze je na Slovensku ešte stále dopyt po úveroch a podniky tu investujú. V tom vidí možné vysvetlenie ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
„Slovensko ako jeden z mála štátov eurozóny výrazne rastie. Veľa sa tu investuje,“ súhlasí analytik spoločnosti NextFinance Jiří Cihlář.
Zahraničné podniky si v slovenských bankách ukladajú hotovosť, pretože ich považujú za bezpečné a vďaka euru neprerábajú na výmene mien. „Peniaze zatiaľ nevyberajú,“ dodal Cihlář.
Nemecké, rakúske, talianske či španielske banky si peniaze zo svojich pobočiek vyberajú cez krátkodobé úvery, kupujú ich cenné papiere alebo im spravujú hotovosť na bežných účtoch.
Takéto obchody s akcionármi sú v biznise bežné, no regulujú ich centrálne banky. U nás podľa Národnej banky Slovenska (NBS) nevybočujú z povolených limitov.
Navyše kapitálová sila slovenských bánk podľa centrálnej banky už dva roky rastie.
Regulátor upozornil, že akcionári našich bánk si nevyplatili asi polovicu vlaňajších ziskov, čím svoje pobočky posilnili.
„Podobná situácia bola aj v predchádzajúcom roku,“ dodala šéfka komunikácie NBS Jana Kováčová.
Západoeurópske banky používajú peniaze, ktoré stiahli od svojich dcér, na vyplácanie vkladov či poskytovanie úverov zákazníkom. Slúžia im však najmä na posilňovanie kapitálovej sily, ktorú sledujú regulačné úrady.
Sťahovanie peňazí bude ešte pokračovať a tie sa už na východ Európy nevrátia, upozornila na to podľa agentúry APA Európska banka pre obnovu a rozvoj. Za dva roky tu chce preto v spolupráci so Svetovou bankou rozpustiť asi 30 miliárd eur.
Sťahovanie nezdražuje
Trend ukladania voľných peňazí na Slovensko potvrdzujú aj vlaňajšie výročné správy piatich najväčších bánk na Slovensku. Akcionárom požičali asi 1,2 miliardy eur, no tí si u nich zas uložili 2,8 miliardy eur.
Slovenská sporiteľňa vlani evidovala voči rakúskym akcionárom a sesterským bankám pôžičky za 604 miliónov eur, no Erste Group si tu vlani uložila 580 miliónov eur.
VÚB banke vlani spracovala materská Intesa Sanpaolo 458 miliónov eur, no 356 miliónov si Taliani uložili na Slovensku. Intesa navyše kúpila vlani od VÚB hypotekárne záložné listy, celkovo si tak Taliani na Slovensku uložili 1,4 miliardy eur.
Tatra banka rakúskej skupine Raiffeisen napožičiavala 125 miliónov eur, no Rakúšania poslali na Slovensko 127 miliónov eur.
Na obchodoch s akcionármi získali aj ďalšie dve najväčšie bank. ČSOB banka vlani evidovala pôžičky voči materskej KBC za dva milióny eur, no belgickí majitelia si tu uložili 253 miliónov eur.
V UniCredit Bank si akcionár uložil 442 miliónov eur, pričom akcionári spravovali banke len päť miliónov eur.
Keďže zvyčajne ide o krátkodobé obchody, Cihlář v nich problém nevidí.
„Nemali by zdražieť poskytovanie úverov a tým zmeniť objem investícií. Toto tvrdenie predpokladá, že kríza v Európe sa neprehĺbi silným šokom,“ vraví.
Takým by podľa neho mohol byť napríklad bankrot Španielska.
