BRATISLAVA. Prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR sú presnejšie pri krátkodobých odhadoch na bežný rok, no s časom sa ich chybovosť zvyšuje. Konštatuje to samotný inštitút na základe vyhodnotenia svojich prognóz.
"Rozdiely prognóz IFP oproti skutočnosti sú na úrovni medzinárodných organizácii - Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej komisie (EK)," dodáva inštitút v zverejnenej analýze. IFP počas svojej existencie pripravil 28 makroekonomických prognóz.
Prognózy rastu slovenskej ekonomiky vypracované IFP boli na krátke obdobie relatívne presné, kým na dlhšom horizonte prevláda ich nadhodnocovanie.
"Hlavným dôvodom nadhodnotenia je finančná kríza. Bez zarátania vplyvu roku 2009 by boli prognózy rastu skôr podhodnotené. Pri všetkých ukazovateľoch je chyba najnižšia pri prognózach bežného roka a naopak najmenej presné sú dlhodobé prognózy," uvádza IFP.
Jedinou odchýlkou v tomto smere je podľa inštitútu prognóza inflácie, kde najmenej presné prognózy sú práve odhady na jeden rok dopredu.
"Všeobecne si prognózy na dlhšie obdobie zvyknú zachovávať vyrovnaný profil, tým sa chybovosť pri zmene v trende zvyšuje," dodáva IFP.
Prognózy IFP ani medzinárodných inštitúcii nedokázali predvídať napríklad výraznejší rast slovenskej ekonomiky v rokoch 2006 až 2007, ani jej prepad počas krízového roka 2009. Z pohľadu prognóz neočakávaný bol rýchly nástup ekonomiky po roku 2005. Ešte výraznejšiu odchýlku vykázali prognózy v roku 2009.
"IFP v októbri 2008 predpovedalo rast na úrovni 4,6 %, kým ekonomika sa v skutočnosti prepadla o 4,7 %. No aj všetky medzinárodné organizácie v tom čase predpovedali podobne vysoké rasty slovenskej ekonomiky," konštatuje IFP.
Európska komisia napríklad očakávala rast slovenskej ekonomiky v spomínanom krízovom roku o 4,9 %, Medzinárodný menový fond o 5,6 % a OECD o 4,0 %.
