Rast reálnych miezd na Slovensku by tak v ďalších rokoch mal zaostávať za rastom produktivity práce.
BRATISLAVA. Tvrdí to Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej prognóze.
Podľa nej dosiahne tohtoročný hospodársky rast Slovenska 2,6 %, v budúcom roku spomalí na 2 % a v roku 2014 sa zrýchli na 3,4 %. V minulom roku hospodárstvo rástlo 3,2-percentným tempom.
Po oslabení zahraničného dopytu vplyvom dlhovej krízy v Európe sa totiž očakáva, že o dva roky sa začne oživovať svetový obchod, čo by malo pomôcť aj Slovensku.
Rásť má aj súkromná spotreba
V roku 2014 by mala rast podporovať aj súkromná spotreba. V tomto a budúcom roku však ešte zostane domáca zložka hospodárstva slabá.
"Súkromná spotreba zostane naďalej tlmená slabým pracovným trhom a významnou fiškálnou konsolidáciou," konštatuje sa v prognóze OECD.
Organizácia pritom oceňuje ambíciu vlády stlačiť deficit verejných financií pod maastrichtskú úroveň v budúcom roku. Upozorňuje však, že konsolidácia by nemala obmedzovať oblasti, ktoré podporujú udržateľnosť hospodárskeho rastu.
"Dosiahnutie rozpočtového deficitu na úrovni 3 % HDP v roku 2013 by bolo vítaným krokom smerom k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Obmedzovanie výdavkov by sa však malo vyhnúť oblastiam podporujúcim rast, ako sú vzdelávanie a aktívne politiky trhu práce", konštatuje OECD.
Nezamestnanosť klesne iba mierne
V oblasti zamestnanosti výraznejšie zlepšenie v najbližších rokoch OECD Slovensku neprognózuje. Po tohtoročnom náraste miery nezamestnanosti o 0,2 percentuálneho bodu na 13,7 % by mala v budúcom roku klesnúť len mierne na 13,6 % a v roku 2014 na 13 %.
Vývoj na trhu práce bude podľa prognózy ovplyvnený skutočnosťou, že exportne orientované firmy na Slovensku sa budú skôr zameriavať na zvyšovanie efektívnosti ako na zvyšovanie zamestnanosti, aby si zabezpečili konkurencieschopnosť.
Rast reálnych miezd na Slovensku by tak v ďalších rokoch mal zaostávať za rastom produktivity práce. Podľa OECD by však napriek tomu mali disponibilné príjmy domácností pomaly stúpať, čo by mohlo znamenať aj určitý príspevok k domácej spotrebe.
Zdražovanie spomalí
Spotrebiteľské ceny by pritom podľa prognózy mali rásť v nasledujúcich rokoch pomalšie. Kým v tomto roku sa očakáva harmonizovaná inflácia 3,7 %, v budúcom roku by to malo byť 2,5 % a v roku 2014 sa očakáva inflácia 2,4 %.
Rizikom prognózy je podľa OECD predovšetkým ďalší vývoj dlhovej krízy v Európe. Jej zhoršenie by totiž mohlo viesť k zhoršeniu ekonomických podmienok, ďalšiemu poklesu investorskej dôvery, k poklesu prílevu priamych zahraničných investícií a zahraničného dopytu. Investori by potom mohli presúvať svoje investície do regiónov s nižšími nákladmi.
"Na druhej strane, úspešná a rast podporujúca fiškálna konsolidácia by posilnila dôveru a tým stimulovala domáci dopyt a možno aj zahraničné investície,“ dodáva OECD.
Spomalí aj globálna ekonomika
Ekonomika eurozóny by mala podľa OECD klesnúť o 0,4 % v tomto roku a o 0,1 % v budúcom roku.
PARÍŽ. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v utorok revidovala prognózu rastu globálnej ekonomiky pre tento a budúci rok smerom nadol. Organizácia varovala, že dlhová kríza v eurozóne je najväčšou hrozbou pre globálnu ekonomiku.
OECD predpokladá, že svetová ekonomika v tomto roku porastie o 2,9 % a v budúcom roku posilní o 3,4 %. Oproti predchádzajúcej májovej prognóze je to prudký pokles.
Vtedy OECD prognózovala svetovej ekonomike rast o 3,4 % pre tento rok a rast o 4,2 % pre rok 2013. Organizácia zároveň vyzvala centrálne banky, aby sa pripravili na mimoriadne uvoľňovanie monetárnej politiky v prípade, že sa politickým lídrom nepodarí nájsť dôveryhodné riešenia dlhovej krízy.
Ekonomika eurozóny by mala podľa OECD klesnúť o 0,4 % v tomto roku a o 0,1 % v budúcom roku. K rastu by sa eurozóna mala vrátiť až v roku 2014. Vtedy by jej hospodárstvo malo podľa OECD posilniť o 1,3 %.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj prognózuje americkej ekonomike v budúcom roku rast vo výške dvoch percent, pričom ešte v máji očakávala rast amerického hospodárstva na úrovni 2,6 %.
"Americký "fiškálny útes" vyvoláva veľmi vážne obavy, najväčšie riziko poklesu však vyvoláva situácia v eurozóne," povedal hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan.
SITA
