BERLÍN.
Pre takýto krok neexistuje právna možnosť, uviedla Gerda Hasselfeldtová, šéfka poslaneckej frakcie bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) v dolnej komore nemeckého parlamentu.
Predstaviteľka vládnej koalície dodala, že nepovažuje za potrebné, aby ďalšie štáty eurozóny v dlhových problémoch získali úľavy pri plnení podmienok záchranných programov.
Podľa agentúry Reuters tým naznačila, že Grécko, ktorému medzinárodní veritelia zmiernili podmienky čerpania pomoci, predstavuje osobitný prípad. Kresťansko-sociálna únia pôsobí v Bavorsku ako sesterská strana Kresťansko-demokratickej únie Nemecka (CDU) kancelárky Angely Merkelovej.
Ministri financií eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) v pondelok uzavreli dohodu o znížení gréckeho dlhu a umožnili tak uvoľnenie ďalšej finančnej pomoci pre takmer zbankrotovanú ekonomiku.
Medzinárodní veritelia sa dohodli na opatreniach, ktoré by mali znížiť dlh o 40 miliárd eur a do roku 2020 ho stlačiť na 124 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.
Ministri súhlasili so znížením úrokovej sadzby na oficiálne úvery, s predĺžením ich splatnosti na 30 rokov a s odkladom splátok úrokov o 10 rokov.
Podporili tiež financovanie Atén pri odkupovaní vlastných dlhopisov od súkromných investorov s cieľovou hodnotou 35 centov za euro a vrátenie 11 miliárd eur zisku, ktorý národné centrálne banky získali pri kúpe zlacnených gréckych štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB) na sekundárnych trhoch.
Otázkou zostáva, či je grécky dlh udržateľný bez toho, aby európske vlády odpísali časť svojich pôžičiek Aténam. Ministri sa zaviazali urobiť ďalšie kroky na to, aby dlh znížili "výrazne pod 110 %" v roku 2022.
Nemecko a jeho severskí spojenci doteraz odmietali akýkoľvek návrh na odpustenie časti gréckeho dlhu.
Grécko by si však mohlo "zaslúžiť" jeho zníženie o niekoľko rokov, ak bude dôsledne zavádzať dohodnuté reformy, povedal guvernér nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann. Európska komisia tento názor podporuje.
