Pomôžu ústupky veriteľov odvrátiť úpadok v Grécku?
„Dohoda má veľmi komplikovanú konštrukciu, bežný človek ju ťažko pochopí. Je založená na postupoch a parametroch, ktoré ťažko odhadnúť. Vychádzajú z dnešnej predikcie, ktorá nemusí byť reálna. Agónia a prepad ekonomiky budú pokračovať, kým krajina nevyrieši hlavný problém: recesiu.“
Je prijatý balíček dostatočný na vyriešenie recesie a zníženie 25-percentnej miery nezamestnanosti v Grécku?
„Nebolo prijaté žiadne opatrenie, ktoré by recesiu riešilo. Je tam len odkaz na potenciálne zníženie spolufinancovania v štrukturálnych fondoch Únie, a to len v prípade, ak Grécko nebude môcť znížiť dlh podľa plánu do roku 2020. Nesmieme však podceniť, že dynamika dlhu úspešne klesá, očakáva sa, že v roku 2015 budeme mať prebytkový primárny deficit (príjmy rozpočtu pokryjú výdavky štátu bez splácania dlhu), a to môže krajinu zlepšiť v očiach investorov a získať ich dôveru.“
Je vôbec zníženie dlhu na úroveň 124 percent HDP reálne do roku 2020?
„Vývoj primárneho deficitu tomu nasvedčuje. Znížili sme ho z dvanástich percent z roku 2009 na súčasných 1,5 percenta. Ďalším škrtom sa však nevyhneme.“
Veritelia nedali za dohodu Grécku nové podmienky. Môžu ich vyžadovať dodatočne?
„Ďalšie reformy a úspory budú nevyhnutné, čo vo vyjadreniach potvrdila euroskupina. Existuje veľa odhadov o budúcom vývoji, v ktorých sa eurozóna aj MMF mýlili a boli optimistickejšie. Krajina si vydýchla na istý čas a ďalšie kroky k úspechu sú nevyhnutnosťou. Reakcie na dohodu sú v krajine veľmi vlažné.“
Na čom sa dohodli
Až na tretíkrát sa ministri financií eurozóny dohodli, ako Grécko zachrániť pred krachom.
1.Ministri financií eurozóny a predstavitelia MMF sa zhodli, že grécky dlh znížia do roku 2020 na 124 percent a do roku 2022 na 110 percent HDP.
2.Krajina dostane 44 miliárd eur: 10,6 miliardy z trvalého eurovalu na platy a chod štátu (na štátne platy, dôchodky, sociálne dávky). Ďalších 23,8 miliardy eur pôjde na posilnenie kapitálu bánk. Desať miliárd eur získa od Európskej centrálnej banky, tá im prevedie výnosy z gréckych dlhopisov, ktoré kedysi nakúpila. Národná banka Slovenska podľa ministra financií Petra Kažimíra nemusí prispieť, lebo má záporné vlastné imanie.
3.Splatnosť úverov z trvalého eurovalu a druhého úveru z eurozóny sa predĺži o 15 rokov na 30 rokov, zároveň sa odloží o 10 rokov aj splácanie úrokov.
4.Spustenie dobrovoľného odkúpenia gréckych dlhopisov v cene 35 centov za euro gréckych bondov, čo držia investori (v prvých troch mesiacov budúceho roka potom v troch častiach dostane ďalších 10 miliárd eur, ktoré má použiť na spätný odkup dlhov od súkromných veriteľov).
5.Znížia sa úroky: z prvej pôžičky sa úrok zníži o percentuálny bod (referenčná sadzba EURIBOR+0,5 percenta). Pri úvere z trvalého eurovalu sa úrok zníži o desatinu percentuálneho bodu.
jt, tasr
