ATÉNY. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z ministerstva financií v Aténach.
Euroskupina (neformálne združenie ministrov financií eurozóny) a Medzinárodný menový fond (MMF) na spoločných rokovaniach tento týždeň schválili spätné odkúpenie gréckych dlhopisov v rámci balíka opatrení, ktoré majú Aténam pomôcť stlačiť štátny dlh na udržateľnú úroveň.
Analytici zo súkromného sektora však majú pochybnosti o tom, či tento plán pritiahne dostatočný počet investorov, ktorí vlastnia grécke dlhopisy. A zaujíma ich tiež, ako chce Grécko nákup bondov financovať.
"Dúfame, že (grécka) agentúra pre riadenie štátneho dlhu na budúci týždeň zverejní ponuku na spätné odkúpenie," uviedol nemenovaný zdroj z aténskeho ministerstva, podľa ktorého akciu budú riadiť Deutsche Bank a Morgan Stanley.
Podľa jedného z návrhov by si Grécko mohlo požičať 10 miliárd eur z dočasného Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). To by mu umožnilo odkúpiť dlhopisy za 30 miliárd eur a znížiť objem nezaplatených pohľadávok na 20 miliárd eur.
Cieľom Grécka totiž je, aby pri spätnom odkúpení dlhopisov zaplatilo len 35 centov za každé 1 euro z nominálnej hodnoty dlhu. Zdroj z ministerstva ale tvrdí, že Atény ešte neurčili cenu, ktorú ponúknu za spätné odkúpenie dlhopisov od súkromných investorov.
Spätné odkúpenie pri cene 35 centov za 1 euro dlhu bude zaujímavou investičnou príležitosťou pre hedžové fondy, ktoré nakúpili grécke bondy za najnižšiu možnú hodnotu. Ale to neplatí v prípade bánk a dôchodkových fondov, ktoré vlastnia grécke dlhopisy za takmer 30 miliárd eur, teda polovicu z nevyplatených obligácií vo vlastníctve súkromných investorov.
Obavy, že gréckym bankám bude vnútené spätné odkúpenie za nevýhodnú cenu, mali za následok strmý pokles ich akcií. Trhy sa totiž až doteraz domnievali, že spätné odkúpenie bude dobrovoľné.
