Najprv stručne k čerstvo schválenému rozpočtu, aby sme sa potom mohli venovať niečomu konštruktívnemu.
Agresivita ministra financií a premiéra voči všetkým, čo hovorili, že rozpočet je nereálny, nebola na mieste.
Ukázalo sa, že rezerva, ktorá mala pokryť očakávané riziká, už neexistuje. Rozpustili ju, lebo rizík bolo zrazu viac, ako sa zdalo. Tie staré, o ktorých sa vedelo aj predtým, samozrejme zostali.
V praxi to znamená, že rozpočet sa alebo nedodrží, alebo nás čaká ďalší skratkovitý krok. Napríklad sa druhý pilier zruší alebo zdecimuje na úplné minimum. Alebo z každého rožka troška.
Agresivita ministra financií, ktorý sa rozčuľuje, že hovoríme o možnosti zrušenia druhého piliera, nie je na mieste. Hlavne preto, že Robert Fico odmieta povedať, že druhý pilier nezruší.
Taktiež nebola na mieste agresivita ministerstva financií, ktoré vyvrelo vždy, keď niekto povedal, že vláda bude konsolidovať vo veľkej prevahe na príjmovej časti alebo že niektoré odhady sú úmyselne podstrelené, alebo nadstrelené. Lebo ono sa to nakoniec aj tak ukáže. Toľko ku konečne schválenému rozpočtu.
Skúsme teraz popustiť uzdu fantázii a rozmýšľať o tom, ako by sa dalo pomôcť tomu, aby sme každý rok nemuseli absolvovať túto tour: Že ministerstvo (akejkoľvek vlády) predstaví nejaké uletené čísla, potom sa „precizuje“ a nakoniec z toho aj tak vyjde niečo nie veľmi reálne.
Ukazuje sa, že hodnotenie rozpočtu Radou pre rozpočtovú zodpovednosť bol krok dobrým smerom. Jej hodnotenia návrhu rozpočtu boli užitočné a relevantné.
Čo by ešte mohlo pomôcť, aby príprava rozpočtu nebola taká fixovaná na niekoľko týždňov stresu, nervozity a pochybných kalkulácií?
Príkladov zo sveta je niekoľko. Napríklad pripravovať kompletný rozpočet viackrát do roka (nielen východiská), nechávať jeho reálnosť posúdiť externému prostrediu, podobne ako sa už robia odhady vývoja hospodárstva a daní. Pravidelne vypracovávať dve verzie rozpočtu, tá druhá by bola pesimistický variant.
Zaviesť systém automatických bŕzd (viazanie výdavkov či pokles zdrojov na kapitoly za pochodu), ak sa ukáže, že rozpočet je výrazne prestrelený.
Povinnosť opozičných parlamentných strán predkladať verejnosti vlastnú verziu rozpočtu by tiež pomohla očistiť diskurz od mudrovania o ničom. Zlepšiť monitoring plnenia rozpočtu, aby sme o nečakaných zmenách vedeli, keď sa dejú, nie kvartál či dva po tom.
To bol len nástrel, vítané sú aj akékoľvek iné opatrenia, ktoré môžu zmeniť dnešný zvyk, že rozpočet nemusí byť prijímaný ani realisticky, ani dôstojne.
Zatiaľ neexistuje dôkaz, že Smer spolupracoval s Pentou pri príprave zákona o obnoviteľných zdrojoch. Lenže existujú podozrivé súvislosti, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Oslavné prejavy politikov sú predčasné, k bankovej únii je ešte ďaleko a stále je otázne, či sa k nej vôbec prepracujeme, píše Peter Schutz
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
