Za podvodné praktiky dostali tento rok viaceré veľké banky pokuty. Americký ekonóm JAMES KWAK v rozhovore cez email uviedol, že by mali ich šéfov za škandály trestne stíhať a odsúdiť.
V knihe 13 bankárov ste spolu s ekonómom Simonom Johnsonom detailne opísali rastúcu moc bánk a ich prepojenie na politické špičky. Čo ste tým mysleli?
„Za posledných 30 rokov sa najväčšie banky stali oveľa silnejšími a majú stále väčšiu moc. Chceli sme upozorniť aj na ich vzájomné prepojenie, lebo sa dotýka aj bežných klientov, ktorí majú na trhu menej konkurenčných možností pri výbere kreditných kariet a hypoték. Americké banky majú úzke vzťahy na politikov. Je čoraz ťažšie prijať zákon alebo reguláciu, ktorá by ublížila ich záujmom. Je tu aj problém systémového rizika, ktorý súvisí so stupňom koncentrácie, či inak povedané s rizikom, že priveľká banka nesmie padnúť. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že problémy jednej banky môžu rozpútať ďalšiu vlnu globálnej krízy, ako pred štyrmi rokmi.“
Lobujú banky u politikov za svoje záujmy?
„Nielen banky, ale aj veľké korporácie. Ich šéfovia pricestujú do Washingtonu a lobujú napríklad za nižšiu daň z právnických osôb. Tlačia na politikov, aby sa dali preliať zisky zo zahraničia do USA bez zaplatenia dane. Politici ich požiadavky počúvajú.“
Prečo?
„Lebo tie isté korporácie financujú ich politické kampane. Stáva sa, že ak im politici nevyhovejú, použijú milióny dolárov na protiútok voči nim. Ide o biznis a moc.“
Sú teda politici stále pod silným vplyvom bánk a zákony sa prispôsobujú ich požiadavkám?
„Verejná mienka o bankách sa zhoršila. Pod tlakom verejnosti si aj regulačné orgány uvedomili, že bankám už nemôžu ustupovať. Vidíme to na detailnom vyšetrovaní káuz pri manipulovaní s úrokovou sadzbou Libor či praním špinavých peňazí. Myslím si však, že sila finančného sektora ostala nedotknutá. V roku 2010 vyhrali voľby republikáni, ktorí ovládajú Kongres. Blokujú prijímanie legislatívy, ktorá by mohla bankám ublížiť. Sťažujú sa aj na už prijaté regulačné pravidlá Dodd-Frankovej legislatívy, ktoré reformovali Wall Street. Republikánom sa nepáči jej zavedenie v praxi.“
Napriek tomu sa aj desaťročia staré škandály bánk vyšetrujú. Švajčiarska banka UBS dostala rekordnú pokutu 1,5 miliardy dolárov za manipulácie s medzibankovou sadzbou Libor. Vysokú pokutu dostala aj britská banka Barclays, tá sa k škandálu ako prvá priznala.
„Keď majú vedenia bánk maklérov, ktorí chcú zarobiť stále viac peňazí a tvrdia im, že zarábanie peňazí je najdôležitejšia vec na svete, musia očakávať, že sa uchýlia aj k podvádzaniu. Výpočet sadzby Libor má veľa nedostatkov, tie sa neriešili dlhé roky. Najviac ma znepokojuje, že banky zaplatili pokuty a tým to zhaslo. Naďalej môžu podnikať, ako kedy sa nič nestalo. Banky pritom s pokutami počítali, britská HSBC si vytvorila dostatočnú finančnú rezervu. V minulosti to bolo trocha iné.“
V čom?
„Pred desiatimi rokmi americká vláda ukončila činnosť audítorskej firme Arthur Andersen, ktorá zatajila škandál energetického gigantu Enron. Enron sa stal synonymom najväčšieho účtovného škandálu v histórii. Arthur Andersen skončila napriek tomu, že sa stopercentne nedokázalo, že robila nelegálnu činnosť. Banke UBS však protiprávne konanie dokázali. Otázka preto je, prečo sankcia nebola ešte vyššia a banka funguje, ako keby sa nič nestalo?“
Ďalšie dve banky HSBC a Standard Chartered dostali pokuty spolu vo výške 2,6 miliardy dolárov za pranie špinavých peňazí mexickej mafii. Obchodovali aj s krajinami ako Irán, Sudán či Kubou. Ako dokázali transakcie banky ukrývať pred vyšetrovateľmi dlhé roky?
„Banka StanChart si vytvorila vlastné interné postupy, ktorými cielene vymazávala transakcie s iránskou protistranou a obchádzala americké zákony. Myslím si, že kultúra podvádzania a zarábania na čomkoľvek legálne či nelegálne, sa neobmedzila len na pár obchodníkov. Zdá sa, že praktiky uplatňovalo aj vedenie bánk. Trest banky dostali len preto, že regulátor z New Yorku urobil dôležité kroky, ktorými prinútil konať aj federálne úrady. Ak by to neurobil, bankám by zrejme nikdy nehrozila žiadna pokuta a prípad by sa nevyšetril.“
Deutsche Bank vyšetrujú za podvody s emisiami. Medzi podozrivými sú aj šéf Jürgen Fitschen a finančný riaditeľ Stefan Krause, ktorí celý škandál ohľadom emisných povoleniek kryli.
„V tomto prípade je zarážajúce, že boli buď do obchodov priamo zapojení a vedeli o nich, alebo neboli schopní si uvedomiť podvod, aký sa dial na nižších pozíciách. Myslím si, že šéfovia mali snahu pozrieť sa, ako vytvárajú ich zamestnanci zisk, ale už nechceli vedieť, akým spôsobom.“
V novembri Briti poslali na sedem rokov do väzenia makléra UBS Kweku Adobiliho, ktorý banke spôsobil stratu 2,3 miliardy eur. Právnici jeho obhajobu postavili na dvoch pilieroch: banka vraj nútila zamestnancov, aby zarábali za každú cenu a jej vedenie obchody neriešilo, kým banke prinášali zisk. To isté sa stalo aj maklérovi Jérômemu Kervielovi, ktorý v roku 2008 spôsobil francúzskej banke Société Générale stratu 4,9 miliardy eur.
„Dáva to zmysel. Ak o riskantných obchodoch šéfovia nevedeli, nemali na svojej pozícii čo hľadať. Oveľa pravdepodobnejšia verzia je tá, že z toho mali zlý pocit, ale odmietali si priznať realitu. Nechali praktiky vyzrieť, kým im to prinášalo zisk.“
Otriasli desiatky vyšetrovaní a pokút pre banky dôveryhodnosťou bánk v očiach verejnosti?
„Drasticky sa zmenila už s vypuknutím finančnej krízy. Problém je v tom, že kým ľudia si myslia, že ich vedenie je skorumpované a dychtiace po zisku, banky si myslia, že ľudia nemajú inú možnosť ako žiť s tými bankami, ktoré na trhu máme. A v tom je paradox. Keď bankár Greg Smith v marci odchádzal z Goldman Sachs, napísal článok, že dôvodom jeho odchodu je morálny úpadok banky a honba za ziskom na úkor klienta. Hoci banka klientov nazývala hlupákmi, firmy s ňou uzatvárajú ďalšie obchody. Prečo? Pretože majú pocit, že nemajú inú možnosť. Snaha o nereálne výnosy vedie ku kultúre nezodpovednosti aj voči klientom.“
Vyrieši to niekoľko zlepšených regulačných pravidiel?
„Nie. Nemyslím si, že ladenie existujúcich zákonov niečo napraví na stave, ktorý tu existuje desaťročia. Jediným riešením je nechať takéto banky zbankrotovať. Mali by sme sa zmieriť s tým, že správanie bánk sa zmení len nepatrne a ostanú pre nás prínosné a zároveň nebezpečné ako dnes. Jediná vec, ktorá ich konanie mohla zmeniť, je efektívne odsúdenie vedúcich pracovníkov za trestné činy. Nemyslím si však, že súčasné zákony to v takej miere umožňujú, výnimkou sú len najzávažnejšie prípady.“
Potrebujú Európa a USA nové pravidlá na kapitálovú primeranosť a reguláciu investičného bankovníctva?
„Prísnejšie pravidlá ako tie o vyšších kapitálových požiadavkách by pomohli. Nespolieham sa však na rozumné pravidlá, pretože banky majú množstvo právnikov, ktorí sú ešte rozumnejší ako zákony. Zákony navyše len reagujú na stav, ktorý už spôsobil problémy.“
