Kompromis našli demokrati a republikáni dve hodiny po termíne.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským textom.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Na východe Spojených štátov boli prvé dve hodiny roku 2013, no americkí senátori ešte stále sedeli v práci.
V uliciach Američania vítali nový rok, kým sa oni snažili zabrániť, aby sa nezačal katastroficky.
Proti len ôsmi
Americký Senát nakoniec v utorok nadránom schválil opatrenia, ktoré majú zastaviť pád krajiny z takzvaného fiškálneho útesu.
Od nového roku totiž v Spojených štátoch začali platiť radikálne vyššie dane (pre priemernú rodinu viac asi o dvetisíc dolárov ročne) a drsné úsporné opatrenia.
Senát schválil kompromis oboch strán (v pomere 89 ku 8), ktorý tieto dane odvráti.
Dohodu neskôr schválila aj snemovňa reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni, v pomere hlasov 257 ku 167.
Keďže v utorok bol v Spojených štátoch sviatok, automatické opatrenia ešte nezačali platiť.
Ak by sa nezmenili, podľa odhadov by sa americká ekonomika v tomto roku prepadla späť do recesie o 0,5 percenta HDP a narástla by nezamestnanosť.
Republikáni a demokrati v Senáte sa napokon dohodli, že dane z príjmu sa zvýšia iba najbohatším Američanom, ktorí zarábajú viac ako 400-tisíc dolárov ročne (300-tisíc eur).
Tých je menej ako percento a dane im stúpnu z 35 na 39,6 percenta. Ustúpili obe strany.
Demokrati žiadali zdaniť ľudí od 250-tisíc ročne, na druhej strane ide o prvé zvyšovanie daní za dvadsať rokov, čo odmietali mnohí republikáni.
Obe strany ustúpili
„Demokrati ani republikáni nedostali, čo chceli, a táto dohoda je správna vec pre krajinu a snemovňa by ju mala bez naťahovania schváliť,“ povedal prezident Barack Obama.
Ak sa tak stane a on podpíše zmeny vo štvrtok, fiškálny útes spôsobí len minimálne škody.
Dohodu vyrokoval Biden
Americký viceprezident bol tým kľúčovým hráčom, ktorý našiel kompromis v Senáte.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Ešte v sobotu večer to vyzeralo, že sa nič nedohodne.
Po tom, čo zlyhali rozhovory prezidenta so šéfom snemovne Johnom Boehnerom, nenašli kompromis ani šéfovia demokratov a republikánov v Senáte.
Vtedy na scénu zavolali amerického viceprezidenta Joea Bidena. Sedemdesiatročný politický veterán sa pustil do rokovaní so šéfom republikánov v Senáte Mitchom McConnellom.
Práve oni nakoniec dosiahli dohodu, ktorá zrejme zastaví pád Spojených štátov do fiškálneho útesu.
Joe Biden využil, že v Senáte strávil 36 rokov a väčšinu senátorov vrátane McConnella dobre pozná.
Postavenie Bidena v Obamovej vláde je čoraz výraznejšie. Magazín Atlantic ho nazval najvplyvnejším viceprezidentom v nedávnej minulosti.
Podľa neho ovplyvnil Obamovu politiku vo viacerých oblastiach – napríklad stál za stiahnutím vojakov z Iraku či ústupom z Afganistanu, alebo presvedčil prezidenta, aby pomohol automobilkám.
Fiškálnym útesom bojujú proti dlhu
Radikálne škrty na seba ušili politici, aby tak dosiahli kompromis v boji proti vysokému dlhu.
1. Prečo si Američania schválili také tvrdé automatické škrty?
Dlh Spojených štátov je v súčasnosti 16,4 bilióna dolárov, pred siedmimi rokmi to bola len polovica. Deficit za posledné štyri rokov vždy presiahol bilión dolárov. Rapídne zadlžovanie chceli americkí politici zastaviť, no nevedeli sa dohodnúť ako. Schválenie automatických radikálnych škrtov a vysokých daní v roku 2011 ich malo donútiť nájsť lepší kompromis do konca roku 2012.
2. Kto to nazval fiškálnym útesom?
Tieto slová spopularizoval šéf americkej centrálnej banky FED Ben Bernanke vo februári 2012. Malo to symbolizovať, ako veľmi môžu opatrenia v hodnote vyše 600 miliárd dolárov ročne ublížiť ekonomike.
3. Ako by sa to dotklo nás?
Ak by americká ekonomika padla do recesie, dotklo by sa to celého sveta. S najväčšou ekonomikou sveta sú previazané najmä hospodárstva Mexika a Kanady, ale aj Európy. Práve preto zahraniční politici a ekonómovia, ako napríklad šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová, tlačili na amerických politikov, aby sa dohodli.
4. Prečo bol problém nájsť kompromis?
Republikáni ovládajú snemovňu a demokrati Senát, každé rozhodnutie musia prijať obe strany. Tie sú však dlhodobo rozhádané. Demokrati chceli zvyšovať dane bohatým, republikáni zase radšej tvrdo šetriť.
