Ešte vás baví matematika?
Ale áno, neviem, čo by som bez nej robil. Aj keď nové veci mi do hlavy lezú pomalšie a nič pozoruhodnejšieho už zrejme nevymyslím. Na druhej strane, nestor a jeden zo zakladateľskej generácie slovenských matematikov profesor Ján Jakubík z Košíc má už iba krôčik k deväťdesiatke a stále tvorí, vychádzajú mu nové a nové práce. A známy rakúsky matematik Leopold Vietoris žil 111 rokov.
To ešte musíte mať dlhý harmonogram práce.
Nerobím si ho, zatiaľ ma teší, že môžem chodiť do práce a tam sa stretávať s mladými ľuďmi. Moji rovesníci mi pripadajú hrozne starí. Rád prednášam, hoci možno nie veľmi dobre, a s vekom sa to nezlepšuje. A tak z vlastnej vôle postupne posúvam prednášky mladším. Na rozdiel od iných mnohých vied je matematika záležitosťou mladých, skúsenosti v nej nehrajú zďaleka takú úlohu ako napríklad v medicíne.
Čo znamenala kríza pre váš svet?
Ak myslíte finančnú matematiku, tak kríza vyvolala určitú nedôveru k nej. Tá však nie je opodstatnená. Finančná matematika je totiž nástrojom a ten nemožno viniť za to, ak sa zle používal. Nikto neviní sekeru, keď ňou niekto narobí škodu. Napokon, nevyzerá to tak, že by niečo na metódach optimalizácie portfólií, analýzy rizika, alebo oceňovania aktív bolo treba meniť. Naďalej sa používajú, ale azda opatrnejšie.
Predsa len sa nedá povedať, že za posledných päť - desať rokov ide ekonómom karta zvlášť dobre.
Úplne iná vec sú globálne makroekonomické modely, u tých je nedôvera opodstatnená. Kolega, ktorý prednáša dynamickú makroekonómiu, s tým má ozajstný problém, lebo tomu, čo učil, už úplne nedôveruje. Ale aj to sa týka iba časti ekonomickej teórie.
Hovoríte o tých vzorcoch, ktoré počítajú, ako sa bude vyvíjať HDP?
My tomu hovoríme rastové modely. Boli veľmi populárne, ale niekedy mi to pripomínalo, ako keby meteorológovia zo systematického jarného otepľovania vytvorili model, podľa ktorého budeme v decembri mať štyridsaťstupňové horúčavy.
Ako túto nedôveru vnímajú študenti?
K študentom treba byť poctivý a priblížiť im, že pochybnosti a neúspechy sú prirodzenou súčasťou poznávania. Tí, na ktorých záleží, to ocenia. Kríza a zlyhania časti teórie predsa predstavuje fascinujúcu intelektuálnu výzvu preniknúť hlbšie do mechanizmov ekonomickej dynamiky a vysvetliť ich. Záujem o štúdium u nás neupadol a ponuky pre absolventov stále chodia v hojnej miere. Aj keď už to nie je ako pred krízou, keď platilo, že kto si dobrého absolventa nezabezpečil v predstihu, v čase, keď končili štúdium, mal sotva šancu niektorého uloviť.
Máte za sebou zaujímavú vedeckú kariéru s medzinárodným presahom v obore, v ktorom aj biznis rád loví ľudí. Prečo ste aj vy nikdy nešli zarábať veľké peniaze?
Čo to má spoločné? Ani ma to neťahalo, ani som na to nemal talent. Skôr som výdavky prispôsoboval svojim príjmom a tak mi peniaze nikdy nechýbali. Vystačil som aj so žoldom 90 korún vo vojenskej prezenčnej službe.
Čo vás najviac chytilo vo finančnej matematike?
Práveže osobitne ma nechytila, sú iné aplikácie, ktoré používajú oveľa pestrejšiu a sofistikovanejšiu matematiku. Matematika reakčno-difúznych rovníc, ktorej sme sa v rokoch 1980 až 1995 venovali na seminároch, ma oveľa viac napĺňala.
Tak ako ste sa dostali k finančnej matematike?
Tá spomínaná problematika sa tak trocha vyčerpala, mládež z nášho seminára vyrástla v medzinárodné individuality, sčasti sa rozbehla do sveta a našla si svoj vlastný výskumný smer. Príklon k finančnej a ekonomickej matematike bol skôr pragmatický. Po roku 1989 sa otvorili nové možnosti, záujem o štúdium matematiky poklesol, a tak bolo treba niečo vydumať, čo by bolo užitočné pre spoločnosť aj fakultu. Tak sme si s kolegami povedali, že poďme urobiť študijný program, ktorý tomu pomôže. Uchytil sa prekvapivo dobre a museli sme sa mu potom naplno venovať.
Sťažujete sa, že vám vyšiel marketingový ťah?
Vravím tomu, že som sa stal obeťou svojho úspechu. Ale určite sa nepovažujem za znalca ekonómie, viac sa tomu odborne venujú moji kolegovia. Ja sa len tak mocem popri nich a hľadám si špecifické témy, ktoré ma zaujmú.
Čo také?
Napríklad dvakrát sme tu vďaka grantu VÚB mali na semester finančného matematika Aleša Černého z Londýna, ktorý prišiel s matematicky zaujímavou nedoriešenou úlohou modelujúcou veľkého menového špekulanta. Nedarilo sa nám s tým pohnúť, až keď sa do toho zapojil ďalší návštevník nášho pracoviska Michael Winkler z Padderbornu. V trojici sme potom dospeli k celkom pekným výsledkom, ktoré môžu mať oveľa širšie použitie. Či už to tak bude alebo nie, z práce na tom som mal potešenie, ako už dlhšie nie.
Ako sa zmenili vaši študenti za tých dvadsať rokov?
Nejaký podstatnejší rozdiel si neuvedomujem, dnešní sa mi vidia byť trochu rozhľadenejší a sebavedomejší. Ale podrobnejšie porovnávať je ťažko, obraz študentov spred dvadsiatich rokov mi už predsa len vybledol a aj ja ako pozorovateľ som odvtedy iný. Nedám na mladých ľudí dopustiť, aspoň na tých, čo k nám chodia.
Ku ktorej ekonomickej škole sa prikláňate?
K ekonomickej teórii som pričuchol až v šesťdesiatke a to už veľa toho nenaštudujete. Navyše, pristupoval som k nej ako matematik a tak som sa skôr sústredil na úlohu matematiky v nej. Nie je pravidlom, že by sa ekonomické školy snažili o matematizáciu. A aj tie, čo sa o ňu snažia, s ňou nie vždy zachádzajú náležite. Možno som nemal šťastie a možno som profesionálne deformovaný, ale aj knihy renomovaných autorov z makroekonómie mi prichodili byť veľmi zle napísané a ďaleko som sa v nich nedostal. Iná vec je mikroekonómia, tá nie je rozličnými školami až tak ovplyvnená, je matematicky prijateľne vybudovaná a dlho som ju aj učil. Ale o predpokladoch, na ktorých je vybudovaná a jej záveroch sa po skúsenostiach s krízou tiež diskutuje.
Pred časom ste povedali, že moderné Slovensko je na tom občas lepšie, občas horšie, ale v priemere napreduje. Ešte si to myslíte?
Mám pocit, že teraz sme na nebezpečnej zákrute. Ľudia vnímajú, že namiesto odhalených darebákov sú stíhaní tí, čo ich odhalili. Po politike, justícii či prokuratúre to vidíme aj v cirkvi. Ak v tomto nenastane pomerne rýchlo náprava, následkom budú dlhodobé morálne škody.
Ako sa to má zmeniť?
To si zatiaľ celkom neviem predstaviť. Možno by krokom bol jeden úspešný príklad rovného človeka - sudcu, prokurátora, kontrolóra na rozhodujúcom mieste. A toho sa práve všetci tí darebáci nesmierne boja. V dojemnej zhode naprieč politickým spektrom úzkostlivo bránia tomu, aby sa na rozhodujúce miesto dostal nejaký Bezák, čo nie je nikomu zaviazaný a preto ťažko ovplyvniteľný. Celkovo čakáme nástup ľudí, ktorí by vedeli tvoriť. Staršia garnitúra politikov, čo vytiahla Slovensko z Mečiarovho bahna, tvorila, ale svoj potenciál už vyčerpala a odišla s hanbou. Táto nová len ruší, ale netvorí.
Je to problém dopytu alebo ponuky?
Istý spoločenský dopyt tu je. Nebezpečenstvom pre Slovensko je, že úspech majú ľudia, ktorí dokážu za sebou zjednotiť rozptýlené zlo v spoločnosti, akou je napríklad závisť. Mnoho opatrení sa robí nie preto, že by niečo priniesli, ale preto, že jej vyhovejú.
Myslíte, že ľudia nechcú, aby sa veci menili k lepšiemu?
Samozrejme, každý chce, aby sa veci zlepšili, napríklad v justícii. Ale na druhej strane, každý chce vyhrať. Najradšej spravodlivo, ale ak by mal možnosť voliť medzi spravodlivou prehrou a výhrou hoci s menším podfukom, čomu dá prednosť? No ak má mať výhra nejakú hodnotu, tak nemôže byť celkom náhodná, musí byť nejako zaslúžená. Čiže spoločnosť si vyberá niekde medzi týmito mantinelmi. Chodí mi po rozume, že by sa to mohlo dať formulovať v jazyku matematickej teórie hier. Tá nie je mojou parketou a tak hľadám niekoho, kto ju vie a komu by som sa mojou ideou zveril.
Spomínali ste, že tu nefungujú korekčné mechanizmy, prokuratúra, súdy, či kontrolné úrady. Potom asi netreba veľa odvahy ani kumštu na to, aby sa z normálneho človeka stal podvodník.
Pozor, podvodníctvo je rizikové, aj tu platí, že vysoké zisky sú možné iba za cenu vysokého rizika. Máme tendenciu vnímať iba úspešných podvodníkov, ale nevšímame si, že neúspešných sú obrazne povedané plné cintoríny.
No nie je naivné čakať, že ak by do vysokej politickej funkcie niekto prišiel čestný, tak takým aj zostane pri tých príležitostiach, ktoré sa mu otvoria?
Niečo na tom je. Vezmime si politického velikána s víziou Kohla, s akým pokriveným štítom odišiel. Tlak na nich je zrejme obrovský, neviem, či sa dá dlhodobo ustáť. Ale myslím, že najväčší problém je, že ozajstné osobnosti sa ani neprebojujú do rozhodujúcich pozícií, iba občas nejakou náhodou. A to nielen na Slovensku. Byť zvolený a múdro vládnuť sú dve rozličné schopnosti, ktoré sa iba v prípade šťastnej náhody stretnú u jedného človeka. Asi platí taká zákonitosť, že väčšiu šancu majú ľudia s túžbou po moci oproti ľuďom s múdrou politickou víziou.
Vidíme na vrcholových pozíciách vašich absolventov?
Napriek tomu, že je po nich dopyt, neviem o tom, že niekto z nich bol na takejto pozícii. Všimli sme si to aj my. Možno k nám chodia študovať iné osobnostné typy, možno naša matematické výchova v nich nerozvíja manažérske schopnosti. Je to zle? A možno je to len tým, že ich je v porovnaní s inými školami pomenej.
Čo vás najviac mrzí za vašu kariéru?
Vlastne až tak nič. Viac razy som mal neuveriteľné šťastie, dokonca aj zdanlivé smoly sa obrátili v môj prospech. Mrzieť ma môže iba, ak som niekedy niekomu nechtiac ublížil.
Foto - Tomáš Benedikovič
