BRATISLAVA.
Konštatuje to v analýze Poštová banka, podľa ktorej z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci roka 2012 zahraniční investori až 30 % a za tri roky tak tento podiel vzrástol viac než trojnásobne.
Zahraniční investori pritom vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí.
"Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhadujeme ho na úrovni zhruba 40 %,“ uvádza analytička banky Eva Sadovská.
Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, Slovensko má podľa Sadovskej za sebou úspešný rok, aspoň čo sa financovania na trhu týka.
"Ešte v januári 2012 si naša krajina na finančných trhoch požičiavala peniaze na päť rokov pri priemernom výnose 4,7 % p. a., no už v septembri investori od Slovenska za rovnakú pôžičku požadovali úrok len 1,8 % p. a. Situácia na finančných trhoch sa tak za niekoľko mesiacov výrazne zmenila. V náš prospech,“ uvádza analytička Poštovej banky.
Priaznivé podmienky na trhu využila Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) aj na predaj dlhopisov na zahraničných trhoch.
V roku 2012 Slovensko v zahraničí predalo dlhopisy denominované vo švajčiarskych frankoch i amerických dolároch. V aktuálnom roku 2013 k týmto emisiám možno pribudne ďalšia. Podľa ministerstva financií by naše dlhopisy mohli nájsť dopyt aj v Japonsku.
Fungovanie štátov na dlh už podľa Evy Sadovskej akosi zľudovelo. Deficitné hospodárenie pritom vzniká, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy.
"V 27 člennej Európskej únii v roku 2011 hospodárilo s deficitom až 24 vlád a podobne bude zrejme vyzerať aj zúčtovanie za minulý rok 2012,“ uvádza Sadovská. Hromadením deficitov podľa jej slov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať.
Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov.
"Slovenský štátny dlh je takmer úplne krytý emitovanými cennými papiermi, podiel vládnych úverov a ďalších zložiek kryjúcich dlh je na úrovni len približne 5 %,“ dodáva analytička Poštovej banky.
