BRATISLAVA. Soňa z Bratislavy má 32 rokov a žije s mamou v rodinnom dome na okraji mesta. Je jednou z pol milióna mladých ľudí vo veku od 25 do 34 rokov, ktorí sa stále neodsťahovali od rodičov.
Podiel dospelých detí v rodičovskej domácnosti je na Slovensku najvyšší spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Upozornil na to nemecký magazín Spiegel, ktorý porovnal údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Kým v Únii bývalo v roku 2011 s rodičmi 28,3 percenta 25- až 34-ročných detí, u nás je to až 56,4 percenta. Iba o trochu lepšie sú na tom Bulharsko, Malta a Grécko, s osamostatňovaním sa však majú problém aj mladí v ďalších krajinách južnej a východnej Európy.
V severských krajinách žijú dospelé deti s rodičmi naopak iba veľmi výnimočne.
Samostatní protestanti
Štatistika
Život s rodičmi
S rodičmi býva 56,4 percenta Slovákov vo veku 25 až 34 rokov.
Väčšina z nich, až 77,4 percenta, je zamestnaných.
Bez práce je 15,2 percenta, študuje 5,1 percenta.
S rodičmi bývajú najmä muži, medzi 25- až 34-ročnými je to až 64,3 percenta.
„Je to pre mňa finančne výhodnejšie,“ priznáva Bratislavčanka Soňa. Ekonomické dôvody zohrávajú najdôležitejšiu úlohu aj u väčšiny jej rovesníkov, mieni sociologička Sylvia Porubänová.
„Aktuálny stav na Slovensku je dôsledkom kombinácie mimoriadne obmedzenej ponuky dostupných nájomných bytov a rozdielu medzi priemerným príjmom mladého človeka a priemernou cenou bytu,“ hovorí.
Časopis Spiegel prichádza aj s ďalším vysvetlením veľkých rozdielov medzi dvoma časťami Európy.
„Národy s vysokým percentom katolíkov dosahujú vysoké percento mladých dospelých, ktorí sa ešte neodsťahovali z rodičovských domov.“
Porubänová to považuje skôr za klišé.
„Podobne ako zo zotrvačnosti poukazujeme na Taliansko ako na krajinu typickú veľkými súdržnými rodinami. Pritom práve Taliansko má výrazný problém s populačným prírastkom a starnutím populácie.“
Práca nestačí
Významný vplyv na bytovú situáciu mladých má podľa nej aj ekonomická kríza a rastúca nezamestnanosť.
Potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu, podľa ktorých bývalo ešte v roku 2005 s rodičmi o dvanásť percent mladých ľudí menej ako dnes.
Údaje Eurostatu však ukazujú aj to, že samostatné bývanie nie je ani zďaleka iba problémom mladých bez práce.
Až 72 percent dospelých detí žijúcich v rodičovských domácnostiach má prácu na plný úväzok, nezamestnaných je iba 15 percent, ďalších päť percent stále študuje.
Hotel Mama, ako tento spôsob života nazval Spiegel, využívajú u nás najmä muži. S rodičmi stále bývajú podľa Eurostatu až dve tretiny 24- až 35-ročných.
Rozdiel v prístupe mužov a žien podľa Porubänovej čiastočne vysvetľuje aj rastúca obľuba staromládeneckého života. „Vyhovuje im single život v kombinácii so servisom rodičovskej či mamičkinej domácnosti.“
Hovorca Štatistického úradu Marián Jánošík upozorňuje, že naše byty a domy nemusia byť napokon až také plné.
Eurostat totiž medzi členov domácností zarátava aj ľudí, ktorí sú dlhodobo odcestovaní. Desaťtisíce mladých Slovákov pritom pracujú a študujú v zahraničí a mnoho z nich sa už do detskej izby vrátiť neplánuje.
Sociológ: Mladí odkladajú dospelosť
Pre mladých je bývanie s rodičmi aj o pohodlí, vraví sociológ z Prešovskej univerzity DÁVID BOSÝ.
Čím si vysvetľujete vysoký podiel mladých ľudí žijúcich s rodičmi?
„Jednak ešte stále prežívajú pozostatky tradície rozšírených rodín, najmä na vidieku žije časť ľudí v generačných domoch. Ale hlavne je to pre bytovú situáciu, nedostatok nájomných bytov sťažuje možnosť osamostatniť sa.“
Prečo podiel domácností s dospelými deťmi narastá?
„V euroamerickom priestore sa dá pozorovať trend odkladania dospelosti. Ľudia dospievajú pomalšie, neskôr končia školy a dlhšie zostávajú ekonomicky závislí od rodičov. Ďalšia vec je stagnujúca bytová politika.“
Akú úlohu hrajú ekonomické dôvody?
„Pokiaľ sú mladí ľudia bez partnera, samostatné bývanie si zväčša nemôžu dovoliť a je pre nich ekonomicky výhodnejšie zostať u rodičov. Aj keď pre niektorých je to aj vec pohodlia, prečo by mal mať vlastnú domácnosť, keď vie, že doma mu mama operie, navarí. Stačí, ak na domácnosť prispeje a nemusí sa starať.“
Má na to vplyv aj kríza?
„Mohla sa prejaviť v tom, že časť ľudí sa v dôsledku straty práce vrátila k rodičom. Ak je práca neistejšia, ľudia sú opatrnejší aj pri hypotékach.“
Ako to môže ovplyvniť vzťahy detí s rodičmi?
„Je to individuálne, hoci väčšina z nás si pri dlhodobom spolužití s rodičmi asi začne liezť na nervy. Rodičia majú nejakú predstavu o našom živote, očakávajú, že dieťa sa osamostatní, založí si rodinu. Predstava detí môže byť iná a pokiaľ sú dve predstavy pod jednou strechou, môže dochádzať ku konfliktom, ku ktorým by nedošlo, ak by žili samostatne.“
Ako vznikajú štatistiky
BRATISLAVA. Rodičovská adresa v preukaze ešte neznamená, že človek v mieste trvalého pobytu naozaj býva.
Evidencia pobytu je v krajinách Únie rôzna a aby sa Eurostat vyhol porovnávaniu neporovnateľného, všetky štatistické úrady od roku 2003 vykonávajú prieskum o životných podmienkach obyvateľov.
Ľudia odpovedajú na rovnaké otázky, podľa rovnakých kritérií. U nás sa posledný prieskum EU SILC konal v apríli 2011 na vzorke 5200 domácností v 300 obciach.
