V júni 2011 skončil ako vedúci ekonomického oddelenia SME novinársku kariéru a odišiel žiť do Sydney. Teraz sa vrátil a stal sa vedúcim komunikácie v SaS. Priznal, že pre Richarda Sulíka pracuje už dlhšie. Žiť v Sydney chce IVAN ŠTULAJTER aj naďalej.
Prečo Richard Sulík áno a Iveta Radičová nie?
„Neviem, či je vôbec známe, že som kedysi dostal ponuku pôsobiť v tíme premiérky Ivety Radičovej. Vtedy som sa rozhodol, že nie. Chcel som ešte pracovať v SME. Z novín som odišiel neskôr, pred rokom a pol.“
Bolo to iba okolnosťami alebo aj politikmi?
„Vtedy mi práca v novinách vyhovovala. A mal som aj inštinkt, že to nie je cesta, ktorou mám práve ísť.“
Čo vás teraz presvedčilo?
„Je to zaujímavá práca, zaujímavý honorár, zdieľané liberálne hodnoty a umožňuje mi to tráviť istú časť roka s manželkou v Sydney, ktorá tam žije tridsať rokov.“
Ešte sa nestalo, aby bol šéf komunikácie politickej strany na inom kontinente. Ako budete fungovať?
„Sú e-maily, skype, telefóny, kamery. Myslím, že to bude stačiť. Keby mi povedali, že to nie je možné, ponuku odmietnem. V Sydney mám druhý domov.“
Čo ste robili v Austrálii?
„Zaoberal som sa slovenskou politikou. Keď som prišiel nedávno zo Sydney, iba som zmenil miesto.“
Ako ste sa tam zaoberali politikou?
„Naša spolupráca s SaS nevznikla týždeň pred odchodom zo Sydney, ale trvá dlhšie. S Richardom Sulíkom som sa dohodol v posledných hodinách, ešte keď som bol na Slovensku, v júni 2011. Ponúkli mi, že pre nich môžem robiť svoje postrehy, analýzy.“
Do SME ste ďalej prispievali stĺpčekom z Austrálie. Nebolo by korektné informovať redakciu o tom, že pracujete pre SaS?
„Nie, chcel som mať pokoj. Nepísal som pre SME o slovenskej politike, písal som postrehy z Austrálie. Prácu pre SaS som bral ako súkromnú vec.“
Bolo fér tento vzťah tajiť? Redakcia vždy citlivo posudzuje, čo a či vôbec publikujú ľudia, ktorí pracujú pre politické strany.
„Nevidel som žiadny dôvod, aby som to zverejňoval. Keby sa mi to zdalo neférové voči čitateľovi, tak by bolo logické to priznať, ale k politike som sa nevyjadroval. Ani v blogoch.“
Keď padla vláda, boli ste už v Austrálii. Tiež by ste nehlasovali za vyslovenie dôvery ako SaS?
„Áno, nehlasoval. Na eurovaly mám rovnaký názor ako SaS. V parlamente bolo dosť poslancov, ktorí mohli rozšírenie eurovalu schváliť bez pádu vlády. Smer bol za a SaS nikdy nepovedala, že keď sa koaliční partneri spoja so Smerom, bude to považovať za porušenie koaličnej zmluvy.“
V situácii pred hlasovaním boli len dve možnosti - buď padne vláda Ivety Radičovej a potom sa schváli euroval, čo sa aj stalo. Alebo vláda nepadne a tiež bude schválený euroval aj poslancami SaS. Nemal by pád vlády zmysel vtedy, keby tým SaS dokázala euroval zastaviť?
„V širšom európskom kontexte aj takáto vec, ktorá tak zásadne pohla politickou situáciou na Slovensku, je výstrahou, že takéto záchranné mechanizmy nie je možné robiť trebárs len z popudu centrálnych orgánov v Bruseli. Odhadujem, že aj pád slovenskej vlády prispel k tomu, že sa moderovanie riešení pre Grécko zmiernilo a utlmili sa aj diskusie o väčšej integrácii Európskej únie. Vedie to totiž k opaku - k väčšej dezintegrácii. Preto si nemyslím, že to bolo nezmyselné. Ale vláda nepadla pre postoj SaS, zapríčinilo to spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vlády. Iveta Radičová to nemala robiť. Robert Fico by za euroval nakoniec zahlasoval, inak by to v Európskej únii nebol schopný vysvetliť.“
Takže to nezvládla Radičová?
„Áno. Môžem ju ako človek chápať, že bola z vládnutia unavená, nemala podporu vnútri strany, bola pod veľkým tlakom. Nemala dostatočnú chuť a vôľu k moci.“
Nasledovali predčasné voľby a Sulík mal doteraz najvážnejšiu kauzu Sasanka, keď unikli nahrávky jeho rozhovorov s Mariánom Kočnerom. Nebolo to také zlyhanie, že v politike už vlastne skončil?
„Ako novinár som sa stretol s pánom Kočnerom asi štyrikrát na pracovných stretnutiach. Pán Kočner je vtipný, sugestívny, informovaný človek a vie si získať človeka. Informácie, ktoré som od neho v jednom prípade získal, boli veľmi užitočné aj pre SME. Takže keď som videl Sasanku, vedel som si živo predstaviť, ako to vzniklo. Bolo to vážne z hľadiska volebného výsledku SaS, ale v duchu som sa na tom aj chechtal.“
Novinár sa často stretáva aj s pochybnými ľuďmi, ktorých motívy pri informovaní nie sú vždy čisté, ale Sulík bol predseda parlamentu.
„Richard Sulík to oľutoval a o tom, aké vážne zlyhanie to bolo, budú rozhodovať aj členovia SaS v nasledujúcich voľbách predsedu strany. Bral som to ako chybu, ale záznamy nehovorili o žiadnom korupčnom správaní. Ani mne by nenapadlo, že nejaký môj súkromný prejav je nahrávaný a bude zverejnený. Inak hovoríte napríklad o svojom šéfovi pred ním, inak v jeho neprítomnosti, či za jeho chrbtom. Keby sa súkromný život ľudí stal odrazu verejným, bol by to strašný život. Sasanka nie je pre mňa problém, ktorý by mi bránil pod Richardom Sulíkom pracovať. Život je zložitejší a človek sa musí naučiť žiť aj s nedokonalosťami sveta, ľudí aj s vlastnými.“
V minulosti ste kritizovali SaS za kauzu hayekovci. Neprekáža vám, že ste teraz s Martinom Chrenom na jednej lodi?
„Čo som presne napísal?“
Napríklad, že to vyzerá ako kartel a že Chren mal odstúpiť z funkcie štátneho tajomníka, tak ako to urobil Ivan Švejna.
„Áno, na tom trvám, ale vidím aj to, že kauza vznikla ešte predtým, ako mal Martin Chren niečo spoločné so SaS. Je to nepríjemnosť. No v rámci káuz, ktoré som ako novinár videl, alebo na nich robil, to nie je to, čo by ma odstrašovalo a vytváralo mi nočné mory.“
V marci bude kongres SaS. Za predsedu bude okrem Sulíka kandidovať aj Jozef Kollár. Hovorili ste aj s ním o svojej práci pre SaS?
„Nie.“
Má Kollár šancu stať sa predsedom?
„Nie je vhodné, aby som na to odpovedal.“
Máte ambíciu neskôr kandidovať do parlamentu?
„Svoje životné rozhodnutia začínam robiť v dosť veľkých kruhoch. Teraz vôbec nemá zmysel hovoriť, či to chcem. Nemôžem to úplne vylúčiť, ale nemôžem ani povedať, že toto je most do politiky. Všetko sa ešte ukáže, nemám pevný plán, mám však alternatívy.“
Koho by podľa vás mala opozícia navrhnúť za prezidenta?
„Ivetu Radičovú poznám ako múdru, vtipnú dámu a napriek tomu, že spojením hlasovania vtedy urobila životnú chybu, si myslím, že by bola vhodnou prezidentkou. Som len zvedavý, či sa vytvorí nejaká iniciatíva zdola, ktorá by ju prinútila zmeniť postoj. Problém je v tom, že čas beží.“
Už však jasne povedala, že nechce.
„Potom vidím jediného relevantného kandidáta Andreja Kisku. Keď ho porovnám s tým, čo sme tu mali doteraz, s výnimkou Michala Kováča, tak si myslím, že by mohol obstáť. Dôležité je, aby kandidát vzišiel z interakcií medzi občianskymi iniciatívami a opozičnými stranami. Nie tak, že strany ľuďom niekoho zhora nadiktujú.“
Nie je to škoda, keď skúsený novinár odíde robiť pre politika?
„Slovenský mediálny trh je veľmi malý a podkapitalizovaný. Robiť novinára v týchto podmienkach je často nad ľudské sily. A bolo to aj nad moje. Bol som šéf oddelenia, písal som stĺpčeky, komentáre, moderoval som ekonomickú besedu, a to je strašne veľa. Po 20 rokoch som už nemal žiadnu potrebu sa k tomu vracať. Človek sa však musí nejako živiť. Skúšate preto to, v čom ste schopní. Nevidím v tom žiadny problém.“
Kedy idete naspäť do Austrálie?
„V marci. Dovtedy chcem nájsť nového hovorcu. Verím, že to bude fungovať.“
