Agentúrny text sme o 16:30 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Vyše 390-tisíc ľudí bolo minulý mesiac schopných nastúpiť do práce, ale neboli pre nich pracovné miesta.
V decembri bola nezamestnanosť u nás rekordná, podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla takmer 14,5 percenta.
Ide o najvyššiu mieru nezamestnanosti od mája 2004. Počet ľudí bez práce pribúda štyri mesiace po sebe.
Zima aj zákony
Za výrazným zvýšením nezamestnanosti vidia analytici najmä zimné obdobie, krízu v eurozóne, ale aj legislatívne zmeny, ktoré vlani presadila Ficova vláda.
„Vplyv má sezónnosť niektorých zamestnaneckých kontraktov, napríklad v stavebníctve. Ale aj pokles zahraničného dopytu, ten vyplýva zo spomalenia ekonomík našich obchodných partnerov,“ hovorí analytik INESS Ján Dinga.
Rast nezamestnanosti v decembri výrazne ovplyvnilo aj zvyšovanie priamych daní a odvodov, dopĺňa analytik INEKO Peter Goliaš.
Pod koncoročnú štatistiku sa podpísala aj novela Zákonníka práce, od januára predražila výpovede. To mohlo podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa primäť firmy, aby ľudí prepustili pred rokom 2013, kedy začala platiť.
V decembri klesol aj počet nezamestnaných, ktorí sú práceneschopní, upozorňuje hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ak by sa údaje očistili, v decembri by bola nezamestnanosť podľa neho medzimesačne prekvapivo takmer nezmenená.
Ministerstvo práce sa bráni. Zmeny v Zákonníku práce rast podľa nich nespôsobil.
Vplyv mali najmä spomalenie hospodárskeho rastu, nedostatok voľných miest, ukončenie pomerov na dobu určitú a pracovných pomerov v agentúrach dočasného zamestnávania, zamestnávanie na dohody či vysoký podiel novoevidovaných uchádzačov o zamestnanie z dobrovoľnej nezamestnanosti, menuje ministerstvo.
Intenzívnejšia farba znamená vyššiu mieru nezamestnanosti. Kliknutím na mapu sa zobrazí graf s hodnotami pre daný okres od roku 2001.
(Zdrojové kml údaje - Vladimír Bačík)
Zlepšenie nečakajú
Pri vyhliadkach vývoja nezamestnanosti v tomto roku nie sú firmy ani analytici optimistickí.
„Decembrový skok v registrovanej miere nezamestnanosti bol ochutnávkou toho, čo čaká trh práce v tomto roku,“ hovorí Vaňo. Trh práce podľa neho čaká veľmi hrboľatý terén.
Optimizmus chýba aj najväčšiemu pracovnému portálu Profesia. Už koncom roka totiž počet ponúk práce výrazne klesal. Zlepšenie v najbližšej dobe neočakáva.
K zvyšovaniu nezamestnanosti bude podľa Dingu prispievať najmä politika Smeru. „Dlhodobý trend rastu vláda podporuje nesystémovým zvyšovaním daní bez adekvátnej protihodnoty pre ich platiteľov.“
Najhorší bude prvý štvrťrok tohto roku, predpokladá šéf Asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. Zatiaľ totiž podľa neho prepúšťali najmä veľké firmy, teraz očakáva druhú vlnu prepúšťania a tá bude v menších a stredných podnikoch.
Na konci štvrťroka očakáva, že sa nezamestnanosť vyšplhá k 15 percentám. Potom ju vylepšia sezónne práce, ale aj aviziované zlepšenie v eurozóne.
Koršňák očakáva začiatkom roka rast, no len mierny: „V závere roka nevylučujeme ani mierny pokles sezónne očistenej nezamestnanosti.“
Aké zmeny vplývali na pracovné miesta
Vláda vlani presadila viacero noviel, ktoré sa podľa analytikov aj firiem podpísali pod rast nezamestnanosti.
Zmena odvodov:
- od 1. januára 2013 sa platia odvody aj z dohôd, náklady firiem sa tak zvýšia, môže sa tým znížiť aj príjem,
- vlani platili firmy za dohodárov len úrazové a garančné poistenie,
- z dohôd sa platí nemocenské, zdravotné a dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie.
- Firmy platia vyššie dane. Zo zisku zaplatia 23 percent.
- výpovede sú drahšie
- odborári majú väčšiu silu
- obmedzila sa práca na určitý čas.
- Je 337,70 eura. Oproti vlaňajšku sa zvýšila o 10 eur.
Anketa: Prečo nezamestnanosť v decembri stúpla?
Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov
V zime nezamestnanosť rastie. Prejavili sa však aj legislatívne zmeny v oblasti pracovného trhu: v Zákonníku práce či daniach a odvodoch. Keď sme o nich rokovali hovorili sme, že to bude mať takéto dopady a ministerstvo či odborári nás označovali za strašiakov. Nerád to priznávam, ale mali sme pravdu.
Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO
Hlavná príčina je kríza. Naša ekonomika je otvorená a kríza tak mala vplyv aj na zamestnanosť. Máme jeden z najdlhších pracovných časov OECD a nízke mzdy. Zmeny vlády mali minimálny vplyv. Problém je v nedostatku zákaziek a produktivite práce.
Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení
Vládny balíček má na zvýšení 70-percentný vplyv, 30 percent spôsobila ekonomickú situáciu v Európe. Nastavenie opatrení vlády demotivovalo firmy, aby zamestnávali na dohodu, kde bol razantný nárast odvodov. Najvýraznejšie sa pod nezamestnanosť podpísal nárast dane pre firmy, ale aj zmeny v Zákonníku práce.
