Viete, čo práve teraz robia v teokratickom Iráne? Demograficky vzaté, vymierajú. Ešte rýchlejšie ako Francúzsko či Veľká Británia. Ak si zo školy pamätáte, že moslimský svet prudko rastie, pamätáte si dobre.
Ale odvtedy sa veci prudko zmenili. Plodnosť (počet detí, ktoré sa v priemere narodia jednej žene) prudko klesla. To sa týka celého moslimského sveta. Vlastne, celého sveta.
Na Slovensku sa často hovorí o tom, že budeme mať veľký dôchodcovský problém. Pretože nám plodnosť klesla z troch na polovicu. Lenže čo potom taký Irán?
Vývoj plodnosti v regiónoch, plodnosť je počet detí na jednu ženu. Globálna úroveň udržania, teda počet detí potrebný na udržania počtu obyvateľstva, je 2,2 (Európa 2,1, rozvojový svet 2,3).
Stále menšina Zatiaľ čo moslimovia majú doma boom za sebou, v Európe je to inak. Dnes v nej tvoria asi šesť percent populácie, každoročne ich pribudne asi tri štvrte milióna.
Napriek všetkým poplašným správam v tomto storočí neovládnu Európu, aspoň nie konvenčným spôsobom. Pri zachovaní súčasných trendov imigrácie a pôrodnosti by ich tu o päťdesiat rokov malo byť asi dvadsať percent.
Má to výhody aj nevýhody. Najsilnejší politici Únie Angela Merkelová či David Cameron si myslia, že starý kontinent nezvládol projekt multikulturalizmu. Že prenos tunajších hodnôt a životného štýlu na prisťahovalcov sa nepodaril.
Hoci sa zdalo, že prirodzeným spojencom ateistov za zachovanie západnej kultúry budú kresťania, dnes je ťažké na to staviť. Svety veriacich a neveriacich Európanov sa od seba vzďaľujú a budú sa vzďaľovať čoraz viac. Rásť budú odstup a podozrievavosť.
Prípadovou štúdiou sú škandály ohľadom zneužívania neplnoletých (a spôsob, ako ich Vatikán riešil). Záujem médií a verejnosti o túto tému spôsobil, že podľa prieskumov verejnej mienky sú kňazi pokladaní za výrazne rizikové osoby.
Staršie i novšie prieskumy (súhrn v Newsweeku) či autori štúdie amerického ministerstva školstva tvrdia opak. A napríklad rizikovosť podobných profesií (učitelia, vychovávatelia) je v USA násobne vyššia.
Iné svety Oddeľovanie svetov nebude súvisieť len s tým, že sa Európa sekularizuje, ale aj s vývojom kresťanstva. Odkresťančovanie Európy v dvadsiatom storočí je fakt. Najlepšie to vidno na nízkom počte aktívnych veriacich a na počte kňazov a rehoľníkov a ich veku.
Napríklad vo Francúzsku či v Anglicku sa ku kresťanstvu síce hlási takmer polovica obyvateľstva, no návštevnosť bohoslužieb aspoň raz za týždeň nedosahuje ani desať percent.
Väčšina tých, čo sa hlási ku kresťanom, sa na ich nezúčastňuje ani raz mesačne. Preto sú označovaní za kultúrnych kresťanov, nie presvedčených kresťanov.
Kto radí, že cirkvi by sa mali zmeniť, ak chcú viac bodovať, má pravdu. No zrejme inak, ako by si myslel. Modernizáciou to nejde. Skúsenosti ukazujú, že oveľa úspešnejšie sú tie americké katolícke diecézy, ktoré sa vracajú ku konzervatívnejšiemu štýlu.
Počet adeptov na kňazstvo v nich rastie, zatiaľ čo v modernejších diecézach upadá. Lepšie sa tam tiež darí konzervatívnym protestantským cirkvám ako liberálnym. Platí to aj pre Európu, zvlášť pre silne sekularizované krajiny, ako je Francúzsko.
Anglikánska cirkev, výrazne liberálnejšia ako katolícka, zaznamenáva v Británii rýchlejší pokles. Aj preto, že v poslednej rokoch prechádzajú tisíce tamojších veriacich, mnoho duchovných a dokonca biskupi ku katolíkom.
Aj z Vatikánu vidieť tendenciu spomaliť z modernistického ducha naštartovaného druhým vatikánskym koncilom pred polstoročím. Atmosféru „podnešňovania“ katolíckej cirkvi dnes pripomína napríklad fotka biskupov Ratzingera a Rahnera, ako v obleku a kravatách pijú pivo a fajčia (to iba Rahner).
Za zmienku stojí tiež prudký rast hnutí ako neokatechumenát, charizmatických hnutí, boom putovania či silnejúci fenomén konzervatívnych protestantov, zvlášť evanjelikálov.
Kto ťaží z multikulti V západnom svete tak budeme sledovať dva fenomény: na jednej strane vzrastajúcu sekularizáciu, na druhej strane rast konzervatívneho kresťanstva.
To bude znamenať silnejúce kolízie, v ktorých budú za kratší koniec ťahať kresťania, keďže je ich výrazne menej. Príkladom je Veľká Británia, kde súdy opakovane potvrdili právo zamestnávateľa zakázať na pracovisku nosenie krížika na retiazke.
Na Európsky súd pre ľudské práva sa dostali štyri prípady, pôvodný verdikt zvrátil v jednom prípade. To je však symbolická rovina. V tej praktickej sú to témy ako sexuálna výchova v školách či zavádzanie neheterosexuálnych manželstiev.
Keď sa to rozmení na drobné, dotkne sa to mnohých profesií od psychológov v poradniach cez učiteľov, sociálnych pracovníkov v adopčných agentúrach či sobášnych úradníkov.
Vo všetkých spomínaných prípadoch existujú rozhodnutia z USA či Veľkej Británie, podľa ktorých sa náboženská výhrada považovala za diskriminujúcu.
Je možné, že v tomto prostredí budú napokon pre kresťanov koaličnými partnermi skôr moslimovia či iné vierovyznania proti sekulárnemu tlaku. Príkladom sú januárové masové protesty vo Francúzsku, kde sa spojili vierovyznania a spolu vytvorili niekoľkostotisícovú demonštráciu za tradičnú rodinu.
Islam však zďaleka nie je jediné náboženstvo, ktoré sa dováža do Európy. Kresťanstvo tiež výrazne ťaží z multikulti. Imigrácia z afrických krajín či Filipín či Latinskej Ameriky prináša do Európy katolíkov aj protestantov. V Londýne vidno oživenie návštevnosti bohoslužieb.
Tamojšie katolícke semináre majú najviac adeptov za posledných dvadsať rokov a vďačia za to aj imigrácii. Podľa niektorých odhadov je kresťanská a moslimská imigrácia do Európy vyrovnaná, podľa iných je to v prospech moslimov v pomere tri ku dvom.
Demografia a osud Rastúci sekularizmus, konzervatívne náboženské ostrovy a imigrácia nie sú to jediné, čo bude vykresľovať vzťah medzi náboženstvom a sekularizmom.
Svoje povie aj demografia. Keď sa pozrieme na Slovensko, Poľsko či Taliansko, teda krajiny s vysokým podielom kresťanov, a počet detí, ktoré sa tam rodia, zdá sa, že vzťah medzi náboženstvom a počtom detí neexistuje.
Všetky tri spomínané krajiny sú v plodnosti pod „pohanským“ severom či západom. Znamená to, že náboženstvo a demografia spolu nesúvisia? Pozrime sa na toto:
Nejde teda ani tak o rozdiely medzi náboženstvami či medzi ateistami a veriacimi, ale o rozdiely v miere praktizovania viery. Ateisti/neveriaci a kultúrni kresťania sa v demografickom vnímaní správajú takmer rovnako. Tí, ktorí vyčnievajú, sú praktizujúci kresťania. (Pozn: zastúpenie nekresťanských veriacich v dátach výrazne nevplýva na výsledky.)
Takáto súvislosť sa neukazuje pri žiadnom inom rozdelení, či podľa životnej úrovne, alebo dosiahnutého vzdelania. Zdá sa, že po prudkých zmenách v demografickom správaní je najvýznamnejším demografickým faktorom hĺbka náboženského cítenia.
S celkovým pádom plodnosti sa zvyšuje dôležitosť relatívnych rozdielov medzi neveriacimi (a nepraktizujúcimi) a aktívnymi veriacimi. Ak je plodnosť prvých spomínaných na úrovni tri a druhých na úrovni štyri, spoločnosť sa stále môže sekularizovať, keďže rozdiel v plodnostiach nemusí stačiť vyrovnávať stratu viery u veriacich.
Ak je však rozdiel napríklad 1,3 verzus 2,2, podiel detí z veriacich rodín na celkovom počte detí sa pomerne rýchlo zvyšuje. Môže zabezpečiť rast podielu veriacich v spoločnosti aj pri pomerne vysokej „odpadlíckosti“ od viery.
Takto funguje dedenie viery v Nemecku. Zdroj: Religiosity as a demographic factor (pdf)
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AkQuTCk1zkB4dEwwRTljWGIwdkVpUmdiTm9QLXB5eEE&transpose=1&headers=1&range=A5%3AF9&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"vAxes":[{"titleTextStyle":{"bold":false,"color":"#222","italic":false,"fontSize":12},"useFormatFromData":true,"title":"N\u00e1bo\u017enos\u0165 matky","minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},{"useFormatFromData":true}],"booleanRole":"certainty","title":"Ak\u00e1 mama, tak\u00e9 die\u0165a, zhruba","animation":{"duration":500},"legend":"right","hAxis":{"useFormatFromData":true,"title":"N\u00e1bo\u017enos\u0165 det\u00ed","slantedText":false,"minValue":null,"viewWindowMode":"explicit","logScale":false,"viewWindow":{"min":null,"max":100},"maxValue":100},"isStacked":true,"tooltip":{},"width":500,"height":300},"state":{},"view":{},"chartType":"BarChart","chartName":"Chart 1"}
(Pre fajnšmekrov, matica pravdepodobností prechodov medzi náboženskými skupinami a neveriacimi v USA).
Demografické nožnice medzi praktizujúcimi a ostatnými sa výrazne otvárajú od druhej polovice dvadsiateho storočia, odkedy upadá zvykové náboženstvo a narastajú rozdiely medzi aktívnymi veriacimi a ostatnými. S mladšími ročníkmi sa tento efekt výrazne zosilňuje.
Pokiaľ ide o Slovensko, novšie dáta o vzťahu medzi stupňom religiozity a počtom detí nemáme. No niečo predsa len vieme.
Napríklad porovnať výskyt náboženskej príslušnosti z posledného sčítania a niekoľkoročný vývoj plodnosti v okresoch. Vec zľahčuje zistenie, že výrazne nábožensky nadpriemerné okresy nie sú rómske, až na malú levočskú výnimku.
Výsledok neprekvapí, pätina nábožensky nadpriemerných okresov sú nadpriemerne plodné (najmä Orava a Kysuce) a najmenej náboženské okresy sú najmenej plodné (Bratislava I - V, Banskobystrický kraj či južné Slovensko).
Podľa sčítania z 2001 (z nového sčítania dáta ešte nie sú) je rozdiel medzi katolíčkami a ženami bez vyznania 1,86 verzus 1,26 (evanjeličky 1,76).
Príkladom, akú úlohu môže zohrávať náboženská demografia, je Izrael. Pred dvadsiatimi rokmi malá, takmer exotická skupina ultraortodoxných Haredim bude už o desať rokov tvoriť pätnásť - dvadsať percent tamojšej populácie. A bude jedným z najsilnejších politických blokov.
Či je možné výrazne zvrátiť trend poklesu plodnosti, nevieme. Zatiaľ nik netuší ako. S tým, ako štát výrazne vstupuje do sociálnej oblasti, znížila sa aj kedysi prirodzená motivácia mať deti pre starobu.
Matky, ktoré časť kariérneho života vymenia za starostlivosť o deti, stávajú sa sponzormi tých, ktorí takúto voľbu neurobia.
Teda sú za svoju voľbu potrestané. Nakoniec to budú ich deti, kto sa cez štátny dôchodkový a zdravotnícky systém bude musieť postarať o bezdetných dôchodcov.
Dotlačení k voľbe
Demografické projekcie, ktoré dnes poznáme, hovoria o pokračujúcom raste počtu neveriacich ľudí v Európe najbližšie štvrťstoročie. Potom sa však pomaly začne situácia otáčať.
Ak Európa bude migračnú politiku uvoľňovať a kresťanstvo nebude strácať prívržencov takým tempom ako doteraz, zmena príde skôr.
Rastúci pocit, že nábožensky zmýšľajúci ľudia nepatria do tohto sveta, môže rozdiely v demografii zvýrazniť.
Pretože situácia ich nakoniec postaví pred voľbu, na ktorú stranu sa pridajú, a ich svet sa bude viac sústreďovať na komunitu podobne zmýšľajúcich. Keď už bola reč o Iráne, dnes patrí medzi krajiny s najrýchlejším rastom podzemného kresťanstva. Spolu s Čínou.
K tejto téme vás môže ešte zaujímať:
- Skvelé video z TEDx o svetovej demografii (so slovenskými titulkami)
- Najdiskutovanejšia štúdia k uvedenej téme: Zdedia náboženstva svet?
- Komu by bolo odkazov málo, môže pokračovať tu.
