BRATISLAVA. K zákonu, ktorý má posunúť dopredu elektronizáciu zdravotníctva a vytvoriť predpoklady pre zriadenie Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS), dostalo ministerstvo zdravotníctva v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyše 700 pripomienok, z toho 200 zásadných.
Väčšina je skôr technických, ako však upozorňujú napríklad lekári, pri niektorých plánovaných opatreniach chýba návrh financovania. Rezort sa s pripomienkami teraz musí vyrovnať, kým materiál predloží na rokovanie vlády.
Podľa ambulantných lekárov nie je zabezpečené financovanie na vytváranie tzv. pacientskych sumárov. V tých budú základné informácie o pacientoch, ako krvná skupina, zoznam alergií, zápis o očkovaní, údaje o všeobecnom lekárovi, ako aj kontaktné údaje na blízku osobu. Lekár má údaje aktualizovať pri poskytovaní starostlivosti.
"Je potrebné zabezpečiť spracovanie minimálne piatich sumárov denne po obdobie asi dvoch rokov, predstavuje to prácu 500 až 1000 hodín," napísala v pripomienkach Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR. Cenu práce odhadla na šesť až 12.000 eur.
Výhrady k pacientskym sumárom má aj Slovenská lekárska komora. "Poukazujeme na skutočnosť, že pre splnenie tejto povinnosti nie sú vytvorené predpoklady a nie je zabezpečené financovanie plnenia tejto povinnosti," odkázala tiež ministerstvu. Uviedla, že pri asi 2000 ambulanciách ide o náklady vo výške 24 miliónov eur.
Aj Slovenská lekárska únia špecialistov pripomína, že nie je zrejmé, akým spôsobom bude projekt financovaný u štátnych a u súkromných poskytovateľov. Tá zas upozorňuje na chýbajúce zdroje na zabezpečenie prevádzkovania portálu.
"Predbežné náklady na spustenie programu na jednu ambulanciu boli vypočítané na 460 eur. Táto suma nezahŕňa náklady na údržbu zariadenia," upozornili špecialisti. Doplnili, že nie je možné zaťažiť súkromných ambulantných poskytovateľov bez zabezpečenia zdrojov.
Súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera sa zase nepáči, že by mali poisťovne financovať činnosť Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré je príspevkovou organizáciou ministerstva.
Pokiaľ by mali prispievať, žiada zníženie výšky príspevku na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.
Zároveň by sa mal podľa Dôvery v takomto prípade príspevok platiť až po zavedení elektronickej preskripcie a elektronických indikácií.
Ako ďalej poukázala Dôvera, návrh zákona privítala, keďže predstavuje platformu pre elektronizáciu zdravotníctva. Upozornila však, že rieši i niektoré technické procesy zavádzania elektronizácie, avšak nerieši ich do dôsledkov a neurčuje ani, ako ich v budúcnosti legislatívne upraviť.
"Z tohto dôvodu sa dôvodne domnievame, že predpokladaná úspora zdrojov verejného zdravotného poistenia nie je reálna," uviedla poisťovňa.
Návrh zákona o NZIS vytvára základný legislatívny rámec pre informatizáciu. Ako vyplýva z materiálu, poistenci by mali do konca roku 2015 dostať preukaz s elektronickým čipom. To má umožniť elektronickú identifikáciu.
Okrem definovania NZIS zavádza pojmy ako elektronická zdravotná knižka, pacientsky sumár či elektronický zdravotný záznam.
Zavádza tiež Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a Elektronický preukaz poistenca. Vytvára predpoklady pre elektronické predpisovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
